Najkrajšia láska, aj najhorúcejšia, v mojom živote sa začala veľmi romanticky. Ako? Počúvajte. Leto otváralo náruč plnú kvetov a vône. Lúky sa zelenali, vtáci čvirikali a ujo Ernest sa rozhodol, že každý musí cez deň pracovať na jeho malom gazdovstve, aby si aj dobré jedlo zaslúžil.
Aj ja, hoci som mala sedemnásť rokov a prázdniny. Keďže teta mala bohatý spoločenský život, každý večer prišli, na jej výborné halušky, koláče a kávu, zo vzácneho čínskeho porcelánu, učitelia a riaditeľ z lesníckej školy. Tieto drahocenné riady som umývala ja. Ak by som niečo rozbila teta by mi krk vykrútila. Svoje deti bila vareškou po zadnej časti, ak niečo vyviedli a ja som sa bála vykrúteného krku. Porcelán pravý čínsky a drahý sa mi tak páčil, že by som aj tak nič nerozbila, to bola prvá povinnosť, druhá bola strážiť štvorročnú Silvinku. Raz keď som čítala zaľúbený román vidím, z veľkej jamy s vodou trčia jej iba nôžky, ihneď som ju vytiahla a bolo to bez následkov, ale potom išiel vždy so mnou aj Peter, jej najstarší brat, neveľmi mi už teta verila, vedela že moja hlava lieta v oblakoch.
A tak mi ujo Ernest dal vraj najľahšiu povinnosť, kým sa vráti pastier Mišo, strážiť dve kravičky. Ja som sa ich bála, ale lekár mi kázal žiť na dedine, bola som chudučká a bledučká. Bolo rozhodnuté.
„Týždeň ich budeš pásť ty Erika a dosť. Budú v ohrade neboj sa, neujdú a večer po nich prídem, ak sa ich bojíš nechoď blízko k nim.“
Vedľa horárne boli dve obrovské chaty a internát pre študentov. V jeden krásny deň tam priviezol autobus plno chlapcov a dievčat, skoro 8o mladých ľudí, opálených krásnych, ihneď sa hrnuli na ihrisko. Boli aj z môjho mesta, aj fiflena čo sa len o módu a krásu stará.
Pasiem kravy, už som nechcela uja Ernesta sklamať. Tak som povedala, že budem pásť, keď mi dá poľovnícke oblečenie, hlavne kabát a klobúk s veľkým perom a jeho nohavice po kolená, mne boli dlhé. Takto vystrojená som sadla k veľkému stromu a pozorovala krásnu mládež a moje kravky. Spokojne sa pásli a odháňali muchy, ja som čítala román a sem tam som pozorovala mládež a závidela som im ako hrajú volejbal, objímajú sa a naháňajú. Naraz najväčší a najkrajší chlapec, odkiaľ ho vzal, namieril na mňa ďalekohľad. Skryla som sa za strom a rýchle som si skryla aj moje po pás kučeravé blonďavé vlasy. Ešte tri dni som mala pásť, ale pri čítaní románu, bol iste veľmi dobrý, som zabudla na celý svet. A tak moja kravička Malina preskočila ohradu a ušla. Švárny chlapec ju zahnal do ohrady a v minúte bol pri mne. Zbadala som ho až keď stál predo mnou. Vyskočila som a zvrieskla, veľký ujov klobúk mi spadol do trávy a moje vlasy, ako zlatý vodopád, sa rozleteli na všetky strany. Chlapec stratil reč a ja tiež. Rýchlo som vyzliekla ujov kabát, nohavice som mala svoje.
„Bože tak ty si dievča! Veď sme ťa pozorovali a chceli sme ťa pozvať na volejbal, že si tak sám. Zdal si sa nám veľmi osamelý, keď v lete musíš pásť kravy a my sa zabávame. A vy ste dievča a krásne dievča! Prečo sa maskujete?“
„Nechcela som, aby ste si mysleli, že pasiem kravy. Tiež som tu na prázdninách u strýka horára a pasiem iba týždeň, potom príde pastier.“
„Ale ste najkrajšia pastierka kráv akú som videl! Ihneď som sa do vás, do teba pastierka zaľúbil! A neprestanem ťa ľúbiť. Z ktorého si mesta, z Prešova? Ja tam idem do prvého ročníka na vysokú školu. Budeme sa stretávať.“
A tak naša láska rozkvitla ako kvet vzácnej ľalie zlatohlavej. Zapálili sme lásku v našich srdciach na dlhý čas.
Na druhý deň sa mi stratila kravička Malina, najlepšia dojnica, štyri dni ju strýko hľadal, ale našla sa ďaleko.
„Dobre že príde pastier, Silvinku si nám ledva neutopila, najlepšiu Malinu si neustriehla, ušla ti a tak len rob Irmuške, mojej milovanej manželke, spoločnosť a umývaj porcelány, na to si najviac súca a pomáhaj pri varení dobrých obedov.“
Ujo Ernest mi odpustil a zas bolo krásne leto v krásnych horách. Ale som sa tešila do školy, že ma pred školou bude čakať môj švárny a krásny priateľ, ktorého som si našla ako pastierka kráv. To nemôže hociktorá z vás povedať, že najromantickejšiu lásku našla pri pasení kráv. Ja mestská slečinka, ktorá sa bála aj ku krave priblížiť a keď videla husi ísť po ceste tak sa bežala skryť, takisto aj psov. Teta videla že mám lásku.
„No pasie kravy a ešte aj tam ju chlapci nájdu, v strýkovom starom oblečení a preto na nákup do dediny nepôjdeš, je asi kilometer ďaleko a môže sa ti niečo stať. Si veľmi pekná, hovoria učitelia z lesníckej, preto sa nesmieš od horárne vzďaľovať sama.“
A tak som poslúchala a nikde nechodila, iba som tetuške pomáhala v domácnosti a večer, lebo sa bála ísť dojiť. Preto som ja v stajni strážila s veľkým kutáčom a so psom som obchádzala stajňu, keď ujo nebol doma. Musela som poslúchať, ináč ma chcela poslať domov do Prešova a tam v lete žiadna romantika.
