„Čas, keď ležíte v nemocnici je osamelý, veľmi osamelý,“ vyzná sa nám Gitka, ktorú chronická diagnóza zaviala do nemocničného prostredia už mnohokrát. „Po čase si zvyknete na režim, stanete sa akousi pseudo – nemocničnou rodinou, svetom vo svete až tak, že sa vonku cítite neistí. A práve vtedy sa začínajú tvoriť aj neštandardné vzťahy,“ naznačuje, kam bude tento príbeh smerovať.
Keď jej diagnostikovali sklerózu multiplex mala len 26 rokov. Ako sa neskôr dozvedela, bola ukážkový príklad tejto „choroby mladých a pekných ľudí“, ako ju nazýva jej neurologička už roky. Mala všetko a teraz jej hrozilo, že jej neostane nič. Šťastena však stála na jej strane. Vtedy.
My to zvládneme
Mala veľké šťastie, že nebola sama. Po jej boku stála milujúca rodina aj oddaný priateľ, ktorý so svojou láskou prežíval všetky počiatočné útrapy spojené s určovaním diagnózy aj nastavovaním liečby. Dni nabrali akýsi cválajúci spád. Teplota, odbery, testy, vyšetrenia, výsledky, hypotézy, možnosti, návrhy riešení, pečiatky, návrhy na invalidný dôchodok…Dosť strašidelná kombinácia, keď vás včera zaujímalo len to, kam si po práci pôjdete sadnúť na rande a aký lak na nechty sa hodí k vašej novej kabelke. Instantná dospelosť. Zo dňa na deň. Otázky vynárajúce sa pod rúškom noci a tiché slzy stekajúce na sterilný nemocničný vankúš. Tak mi to opísala. Nádej striedajúca sa so zúfalstvom. Vďaka bohu, že Feri stál pri nej. Nesklamal ju. „Spolu to zvládneme,“ šepkal jej do ucha pri každej návšteve a neskôr aj doma, keď sa rozhodli žiť s Gitkinou diagnózou v mieri a nie ísť proti nej.
Ďalšia hospitalizácia
„Môj zdravotný stav sa rapídne zhoršil po prvom pôrode,“ vysvetľuje Gitka. Kombinácia popôrodných hormónov, kojenia a času mimo liečby spustila silný atak ochorenia, ktorý jej zobral všetku silu. Nielen tú fyzickú, ale aj psychickú. Feri bol zrazu všetko. Otec, manžel, opatrovateľ, kuchár, čašník aj psychológ. Trochu silné sústo. Gitka mala čo robiť sama so sebou, nevšimla si, že sa jej manžel začína pomaly uzatvárať do seba. Vyhorel a niet sa čomu čudovať, jeho situácia nebola jednoduchá a už vôbec nebola ľahká. Nemala silu klásť mu otázky o jeho stave, riešila seba a bojovala o prežitie. Nie kvôli skleróze, ale kvôli psychike, ktorá ju zrádzala stále viac. Napriek úsiliu bola aj ďalšia hospitalizácia nevyhnutná. „Bola som opäť medzi svojimi,“ smutne konštatuje stále mladá a pekná žena. Vozíky, barle, infúzie, kyslíkové masky. Prvotne ju tento pohľad desil, teraz mala pocit, že o nič nejde. Aj životné tragédie časom zovšednejú. A niekedy v tom čase si všimla jeho. Krásneho snedého mladíka, medika, ktorého otec pochádzal z Kene. Usmiala sa. Taký príval pozitívnej energie nezažila už dlho.
Galimatiáš na štyri
Ibrahim začal za Gitkou chodiť častejšie, ako bolo nutné. Jej to však vôbec nevadilo. Uvedomila si, že sa jej s o pár rokov mladším chlapcom témy nachádzajú hravo a ich rozhovory by nemuseli mať koniec, ak by ho neviazali pracovné povinnosti. Zmenu v jej nálade si všimol aj Feri, ktorý bol, napriek vyhoreniu, pravidelným návštevníkom oddelenia. Nehľadal za tým nič, bol len rád, že sa Gitka konečne začína podobať na osobu, do ktorej sa kedysi zamiloval. Len ho ťažilo, že aj jeho srdce je vystavené veľkej dileme a on nevedel, ako sa zachovať. S Ibrahimom sa stretol a ani vo sne by mu nenapadlo, že práve on môže za pozitívny pokrok v Gitkinom stave. V tom čase mal už plnú hlavu mladej kolegyne Mileny. Oproti chorľavejúcej Gitke bola osviežením a lákadlom, ktorému ako muž nevedel odolať. Mladé a šťavnaté prsia uväznené v priúzkej blúzke nevolali po ničom inom, ako po oslobodení. Cítil, že ten osloboditeľ je on. Podľahol a mladé dievča si ho dokonale omotalo okolo prsta. Kým bola Gitka v nemocnici, zoznámil Milenu aj so synčekom, ale tej bol mladej ukradnutý. Videla len Feriho, ktorý sa má doma zle a potrebuje jej pomoc. Spasiteľka.
Ísť či neísť?
Hoci sa medzi Gitkou a Ibrahimom nič fyzicky nestalo, jej hlava ním bola posadnutá úplne a srdce ju bolelo pri každej spomienke na ich spoločný čas „v špitáli“. Feri sa zas popri starostlivosti o malého Jožka naďalej stretával s Milenou a užíval si všetky šťavnaté dary, ktoré mu mohlo jej mladé telo ponúknuť. Gitka mu na neveru prišla pomerne neskoro. Mohol za to jej zdravotný stav, ale aj počarovanie princom zo vzdušného zámku. Nezatĺkal. Uľavilo sa mu, ale čo ďalej? Ísť či neísť? A Gitka? Mala osloviť mladého medika a pokúsiť sa ich vzťah posunúť do reálnej sféry? Obaja manželia stavili na úprimnosť a zverili sa jeden druhému. Bolelo to ako šľak.
Čas všetko ukáže
Odpovede na ich otázky ešte nepoznáme, lebo ich nevedia ani hlavní aktéri nášho príbehu. Zhodli sa aspoň v jednom – všetko ukáže až čas. Z celého diania môžu zostať zranení, ale ak sa budú sústrediť na bolesť, nikam ich to neposunie. Ak sa naopak zamerajú na lekciu, ktorá im bola týmito vzťahmi uštedrená, môžu ako pár porásť a začať odznova. A najmä lepšie.
Kto vie, kam sa šťastena prikloní tentokrát…
