Slovensko odmieta novú európsku migračnú a azylovú politiku, tzv. migračný pakt. Jeho súčasťou je aj povinné prerozdeľovanie nelegálnych utečencov. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) s tým, že legislatívny návrh schválili v stredu europoslanci. Slovensko podľa Blanára nesúhlasí s princípom solidarity s podmienkou povinného prijatia nelegálnych migrantov na jeho územie. Dodáva, že štáty by sa mali samé rozhodnúť, akú formu pomoci preferujú, a bez príkazov povinného finančného alebo materiálneho príspevku.
„Prijatie tejto reformy je reálnou ukážkou, ako dôležité je ponechanie práva veta v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov. Pri tomto hlasovaní nebolo možné uplatniť právo veta, preto bol návrh napriek nesúhlasu Slovenska i ďalších štátov schválený,“ tvrdí Blanár, podľa ktorého nie je nový pakt udržateľným riešením. Slovenský diplomat sa prikláňa k riešeniu migrácie v súlade so „suverénnymi záujmami“ našej krajiny. „Je potrebné si otvorene priznať, že ochrana schengenského priestoru proti nelegálnej migrácii nie je dostatočná a nový Migračný pakt tento problém nevyrieši. Opakujeme, že je potrebné sa sústrediť na posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a rovnako na intervencie a opatrenia v krajinách, odkiaľ nelegálna migrácia prichádza,“ myslí si šéf slovenskej diplomacie.
Minister Blanár je súčasne toho názoru, že prístup k migračnej politike môžu ovplyvniť aj júnové voľby do Európskeho parlamentu i poslanci, ktorých si Slovensko a ostatné členské štáty Európskej únie (EÚ) zvolia do europarlamentu. Prijatá legislatíva by mala vstúpiť do platnosti v máji 2026. Na základe prijatých zmien by mali členské štáty EÚ pomáhať krajinám preťaženým migračným tlakom tak, že prevezmú časť migrantov alebo týmto krajinám poskytnú finančnú či materiálnu pomoc.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) považuje novú legislatívu za premárnenú príležitosť. Podľa hnutia nerieši zásadné tlaky na vonkajších hraniciach EÚ, pridáva administratívne bariéry a vytvára právnu neistotu. Zvolení europoslanci za KDH preto hlasovali proti kľúčovým veciam v migračnom balíku. „Súčasná dohoda migračného balíka navyše zavádza tzv. povinnú solidaritu, ktorú nepovažujeme za spravodlivú. V plnej miere totiž nezohľadňuje migračné tlaky v jednotlivých členských štátoch a solidaritu, ktorú napríklad aj Slovensko prejavilo voči odídencom z Ukrajiny,“ uviedol podpredseda strany a exminister spravodlivosti Viliam Karas. Systém každoročného prehodnocovania relokácií predstavuje pre členské štáty právnu neistotu. Podľa KDH sa môže „absurdná minimálna suma“ 20-tisíc eur za jednu odmietnutú osobu v rámci relokácie nepredvídateľne navýšiť.
Europoslanec Vladimír Bilčík (Demokrati), naopak, ocenil, že po rokoch vyjednávaní vznikla európska dohoda v podobe migračného paktu. „Verím, že prinesie väčší pocit bezpečia aj pre ľudí na Slovensku, a zároveň ľudskejší a férovejší postup pre tých, ktorí utekajú pred vojnou a potrebujú ochranu. Zavedie tiež jednoznačnejšie pravidlá pre ekonomických migrantov. Slovensko nedokáže čeliť alebo riešiť migráciu osamote,“ priblížil. Zároveň novú legislatívu nazval dobrou správou pre Slovensko. Súčasne tvrdí, že vychádza z princípu flexibilnej solidarity, ktorú Slovensko presadzovalo už v roku 2016.
Prijaté pravidlá ocenila aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. „Určite to nie je perfektná legislatíva, ale je to to najlepšie, čo sa dalo v dlhých rokovaniach s členskými štátmi dosiahnuť. Kľúčovým faktorom riešenia je správna rovnováha medzi zodpovednosťou a solidaritou. Jedna bez druhej totiž nemôžu existovať, aby systém fungoval, potrebuje oboje,“ uviedla. Podľa nej je dôležité, že solidarita je flexibilná, čo znamená, že európske krajiny si samé zvolia, akou formou chcú byť solidárne. Buď relokáciou žiadateľov o azyl, finančnými príspevkami či technickou podporou členských štátov bojujúcich s migráciou.
