Bratislavčanka Silvia Hadeková jedného dňa zbalila kotvy a presťahovala sa za láskou do Púchova. Spolu s partnerom Matejom a dcérou Danielou sa usadili v krásnom dome pod lesom a prišla otázka, čím sa uživí. Dlhoročná inštruktorka, výživová poradkyňa a inštruktorka skupinových cvičení neváhala a v ťažkých časoch pandémie začala budovať štúdio FIT.me
Čo pre vás znamená pohyb?
Pohyb je niečo, na čo je človek prirodzene stvorený. Každý ho síce potrebuje v inej miere, no bez pohybu ľudské telo, aj duša chradne. Pre mňa je pohyb niečo, čo ma robí šťastnou. Baví ma skúmať jeho rôzne podoby a tiež to, čo robí s našim telom, zdravím a psychikou.
Vaše štúdio ste otvárali v ťažkom období pandémie, čo vám to dalo napriek neľahkým podmienkam na začiatok podnikania, ktoré vtedy vládli?
V prvom rade som si splnila svoj sen, ktorý som mala už od vysokej školy. Nebolo síce v pláne začínať s podnikaním a otvárať štúdio v dobe, kedy mnohí svoje prevádzky zatvárali, alebo bojovali o to, či toto obdobie vôbec ustoja, no u mňa sa okolnosti vyvinuli tak, že to vyšlo zrovna na august 2021. Začiatky boli veľmi ťažké (ako to už býva pri začiatkoch aj mimo pandémiu), no aj napriek tomu som rada, že som do toho išla. Potvrdila som si, že toto je skutočne TO, čomu sa v živote chcem venovať a tiež, že keď človek robí niečo s vášňou, láskou a radosťou, dokáže ustáť aj náročné obdobia. A tie vždy raz skončia. Naučila som sa trpezlivosti, aj pokore. Vyskúšala som si, že nie všetky veci, ktoré si ja myslím, že budú fungovať, aj skutočne zafungujú, a naopak, že niekedy treba aj zariskovať. A v neposlednom rade som stretla a spoznala veľa skvelých a zaujímavých ľudí, či už v podobe našich klientov, inštruktorov, alebo ďalších ľudí, s ktorými spolupracujeme.
Čo máte najradšej vo vašom štúdiu?
To, že k nám chodia ľudia, pretože sa chcú cítiť dobre, lepšie – či už fyzicky, alebo psychicky a my im to skutočne plníme. Často vidím, že k nám niekto dobehne na poslednú chvíľu, nahnevaný, alebo vystresovaný z práce, či domu, a odchádza spokojný, s úsmevom na tvári. Mám rada tú energiu, ktorú ľudia dokážu spolu na skupinových lekciách vytvoriť, ale aj moment, keď všetci odídu, štúdio stíchne a ja si znova uvedomím, že toto miesto je reálne a naozaj sem chodia ľudia a majú to tu radi.
Pred 20 rokmi ste precvičovali aerobic, dnes sa okolo vás mihá DEEPWORK, BODYART… Znie to honosne, v čom vidíte hlavný rozdiel oproti vašim začiatkom v cvičení? Kam sa to celé posunulo?
Tieto koncepty ma naučili úplne inak vnímať telo a pohyb. Hlavné je, aby sme vedeli, čo robíme a prečo to robíme. Aby sme sa hýbali vedome. Dbá sa viac na prepojenie tela, mysle a duše. Taktiež kladú veľký dôraz na dýchanie a jeho spojenie s pohybom. Rozdiel vnímam aj v tom, že pri cvičení nemusí ísť vždy len o to, aby sme sa poriadne zničili a tiekol pot :), ale aj pomalé cvičenie môže byť výzvou. Pre niekoho viac mentálnou, ako fyzickou. Kladie sa väčší dôraz na zdravotné aspekty cvičenia, aby sme si cvičením neubližovali, ale naopak, pomáhali si k životu bez bolesti a kompenzovali zlé návyky (napr. nesprávne držanie tela), či životný štýl, ktorý zahŕňa veľa sedenia za počítačom, ale aj veľa stresu, ktorý sa tiež prejavuje na fyzickej úrovni.
V čom sú hlavné prínosy v DEEPWORKU a v BODYARTE?
DEEPWORK rozvíja kondíciu a silu, pomáha formovať postavu, BODYART je viac o stabilite, balanse a flexibilite. Oba koncepty však budujú funkčné telo, ktoré potrebujeme v každodennom živote. Aby sme sa vedeli zohnúť, načiahnuť, zaviazať si šnúrky, odniesť ťažší nákup, či zobrať na ruky dieťa.
Splnili ste si sen o vlastnom štúdiu, existuje ešte niečo, čo by ste radi dosiahli?
Jedna vec je mať štúdio, druhá vec je ho uživiť a popritom ešte seba. Takže stále je na čom pracovať. Mám veľa nápadov a plánov, ktoré súvisia so štúdiom, niektoré priamo, iné nepriamo. Začali sme napríklad organizovať FITPOBYTY na Slovensku a v Čechách. V tomto by som rada pokračovala a chcela by som ponuku rozšíriť aj o pobyty v zahraničí a prepojiť tak moje dve najobľúbenejšie aktivity – cvičenie a cestovanie.
Máte 6 ročnú dcéru Danielku, ako by ste maminám poradili, keď chcú deti viesť k pohybu? Čo na ne platí?
Na toto neexistuje univerzálna odpoveď. Všetci rodičia mi asi dajú za pravdu, že každé dieťa je iné a platia na neho iné finty. Určite ale nič nepokazíte tým, že pôjdete deťom príkladom, budete sa hýbať vy, a ešte lepšie, keď budú deti od malička toho súčasťou (samozrejme v rámci možností). Pre našu dcéru je samozrejmé a prirodzené, že každý deň ide niekto z nás cvičiť, alebo behať. Od malička chodíme s ňou na túry a brávame ju s nami napríklad na bežecké podujatia, kde si niekoľkokrát už aj sama vyskúšala detské preteky.
Aj kým ona nesúťažila, vždy mala z toho zážitok, zažila tú atmosféru a videla, že aj takto sa dá tráviť čas. Treba deťom ukazovať rôznorodé pohybové aktivity a nechať ich, nech si ich vyskúšajú. Do ničoho ich nenútiť na silu, no niekedy, keď vieme, že je to len vymýšľanie, je podľa mňa na mieste aj trocha pritlačiť. Do akej miery, to už vie každý rodič najlepšie sám. Niekedy pomôže aj parťák v podobe kamaráta, či skupiny.
Ste aj veľkou cestovateľkou, stretli ste sa v zahraničí pri cvičení s niečím, čo ste si preniesli ku nám? Vedomosť/zručnosť…
V zahraničí rada navštevujem skupinové lekcie, lebo ma zaujíma, ako táto oblasť funguje aj v iných krajinách, no z mojich ciest som si žiadnu konkrétnu vedomosť, či zručnosť nepriniesla. Možno skôr pocit z nejakej lekcie, keď som si povedala, že wow, takto chcem, aby sa ľudia cítili po mojej lekcii. Vedomosti a zručnosti ale čerpám zo zahraničných konceptov a najmä z nemecko-švajčiarskej BODYART SCHOOL INTERNATIONAL, kde sa pravidelne vzdelávam buď online formou, alebo na workshopoch, ktoré sú našťastie dostupné aj u nás na Slovensku.
Máte aj dni bez pohybu, keď iba tak leňošíte?
Ani nie. Okolo mňa sa stále niečo musí diať, no je pravda, že čím som staršia, tým potrebujem aj viac oddychu. Vyvažujem to ale skôr počas dňa, resp. tým, že chodím pomerne skoro spať. Neznamená to však, že každý deň intenzívne makám. Niektoré moje cvičenia sú aj pomalšie, nie až tak fyzicky náročné, skôr pohladia dušu. No a keďže moja hlava je tiež stále v pohotovosti, začala som sa venovať meditáciám, ktoré mi pomáhajú ten prúd myšlienok korigovať a aspoň čiastočne hlavu “vypnúť“. Ale rada ležím na pláži, alebo v saune.
Aké aktuálne trendy vás naposledy oslovili?
V cvičení sa kladie stále väčší dôraz na kvalitné prevedenie cvikov a okrem sily aj na rozvoj mobility. Prechádza sa z trendu „cvičím, aby som mal/a namakané telo“ k tomu, že ľudia cvičia, aby mali funkčné a zdravé telo. Tá zdravotná stránka ma zaujíma najviac. Aby ľudia pochopili, že hlavným cieľom cvičenia nemá byť len chudnutie a rysovanie svalov, ale predovšetkým to, aby sa vo svojom tele cítili dobre, nemali žiadne bolesti, dokázali plnohodnotne žiť a užívať si radosť z pohybu.
Okrem toho sa v poslednej dobe dostáva do popredia dôležitosť spánku a stres manažmentu, ako súčasti zdravého životného štýlu. Prichádza sa na to, že nielen strava a cvičenie sú tie faktory, ktoré nám zabezpečia zdravé a štíhle telo. Preto sa štúdiu tejto oblasti chcem začať viac venovať. K tomu ma ešte zaujímajú fascie a ich vplyv na pohyb. Toto je tiež pomerne nová oblasť a veľká, veľmi zaujímavá téma.
Podľa čoho si vyberáte svoje inštruktorky / inštruktorov do štúdia?
Inštruktori sa u nás veľmi nestriedajú, no pri výbere je pre mňa dôležité, aké má daný človek vedomosti, znalosti a skúsenosti, to je taký základ. A samozrejme čo cvičí (lebo sú koncepty, ktoré vo svojom štúdiu mať nechcem). V neposlednom rade rozhoduje aj to, aký mám z neho pocit, či si osobnostne sadneme a či svojou energiou a vyžarovaním zapadne do nášho konceptu a do toho, čo chceme ľuďom ponúkať.
Je niečo, čo vás vo vašom podnikaní pozitívne alebo negatívne v poslednej dobe prekvapilo?
Neviem, či ma to prekvapilo, no prišla som na to, že mladí ľudia vo veku od 18 do cca 25 rokov nechodia na skupinové cvičenia. Ak cvičia, chodia asi skôr do posilňovne, alebo neviem kam. V minulosti to tak nebolo, ja som začala chodiť na aerobik v 16tich a bolo to úplne bežné. Dnes pozorujem, že naši najmladší klienti, majú tak okolo 25 rokov (keď nerátam deti na detských lekciách).
