Za určitých podmienok by dalo svoje dieťa do triedy s rómskymi spolužiakmi 75 percent ľudí. Vyplynulo to z najnovšieho prieskumu Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, neziskovej organizácie Teach a agentúry Focus. Prieskum ukázal, že verejnosť vníma vzdelávanie pre deti z rómskych komunít ako kľúč k lepšej budúcnosti, no väčšina by preferovala, aby sa vzdelávali segregovane. Odborníci na vzdelávanie Juraj Hipš (Živica) a Stanislav Boledovič (Teach), ktorí stoja za novým projektom inovatívnej školy Alma vo Zvolen, sa zhodujú, že sú stále podceňované riziká segregácie pre spoločnosť. Prieskumom zisťovali postoje rodičov v súvislosti s inklúziou a segregáciou vo vzdelávaní. Prieskum vykonali vo februári v spolupráci s agentúrou Focus na vzorke 1025 respondentov.
Z prieskumu vyplynulo, že drvivá väčšina verejnosti nemá problém s tým, že by ich deti chodili do triedy s dieťaťom zo sociálne vylúčených komunít, no sú presvedčení, že pre rómske deti by bolo najvhodnejšie vzdelávanie v oddelených triedach či dokonca školách. „Prieskum ukázal niekoľko pozitívnych vecí. Väčšina spoločnosti správne chápe pojem inklúzia a taktiež si uvedomuje význam vzdelávania pre budúcnosť detí,“ spresnil Boledovič s tým, že čo však ľudia málo vnímajú je, že segregácia žiakov zo znevýhodnených pomerov má negatívne dopady nielen na samotné deti, ale na celú krajinu a budúcnosť všetkých detí. Prieskum ukázal, že 60 percent respondentov si myslí, že deti so špecifickými potrebami, akými sú napríklad deti s poruchou autistického spektra, deti v hmotnej núdzi alebo deti s ADHD, by sa mali vzdelávať v samostatných triedach. Súčasne je 60 percent z nich presvedčených, že je lepšie, aby sa rómske deti vzdelávali oddelene.
Ako Hipš doplnil, škola je jedným z mála miest, kde je možno budovať súdržnosť krajiny a často je to jediné miestom kde sa stretávajú ľudia rôznych sociálnych skupín. „Tu vznikajú základy budúcej spoločnosti. Ak začneme deti deliť a segregovať, presne takto potom bude rozdelená aj naša spoločnosť. Ak od škôlky žijú deti v oddelených svetoch, potom sa nečudujme, že nechápu potreby a pocity tých druhých,” upozornil Hipš, podľa ktorého je dôležité, aby zloženie tried bolo rovnomerné a odzrkadľovalo rovnomerné demografické a socioekonomické zloženie spoločnosti. Prieskum ďalej ukázal, že väčšina rodičov nemá problém, ak sú s ich deťmi v triede rovesníci z prostredia nezamestnaných rodičov (86 %), deti vojnových utečencov (66 %) či deti so zdravotným znevýhodnením (74 %). „Za určitých podmienok im nevadí ani začleňovanie rómskych žiakov do spoločných tried. Predstaviť si to vie až 75 percent rodičov, pričom pre 40 percent sú prijateľnou hranicou jedno až dve rómske deti v triede a pre 27 percent niekoľko rómskych detí,“ spresnili Živica a Teach a podotkli, že s rastúcim počtom klesá ochota rodičov umiestniť dieťa do triedy.
