Barboru Andrešičovú sme donedávna vnímali najmä v inscenáciách Slovenského národného divadla. Do širšieho povedomia sa tento rok dostala vďaka role ambicióznej Ireny v seriáli Dunaj, k vašich službám, ktorá si tvrdohlavo razí cestu v tvrdom biznise medzi mužmi. Aká je Barbora v skutočnosti, čo má spoločné s Irenou a mnoho iného nám talentovaná herečka prezradila v rozhovore.
Ste členkou národného divadla a v ostatnom roku ste hrali postavy v predstaveniach s obzvlášť ťažkými témami. Napríklad hru Budete mať luft!, ktorá je o vyvraždení Rómov v Pobedime, Salemské bosorky o hone na čarodejnice, ktorý vyústil do popráv množstva nevinných ľudí a napokon hráte aj v seriáli Dunaj, k vašim službám, kde sa z obyčajných ľudí stávajú vrahovia či gardisti. S ťažkými témami prichádzajú aj ťaživé pocity, ako sa s nimi pasujete?
Beriem to ako výhodu. Byť v kontakte s ťažkými témami, v tomto prípade aj so situáciami, ktoré sa naozaj stali, mi pomáha nezakrývať si oči pred minulosťou, byť vnímavá voči témam marginalizovaných skupín. Udivuje ma, čo všetko sme my ľudia schopní urobiť. Nedokážeme sa poučiť z chýb a rýchlo zabúdame na našu minulosť. Divadlo, filmy aj seriály ponúkajú možnosť zcitlivovať ľudí – ukazujú, čo sa môže stať, ak zabudneme na ľudskosť. Som rada, že môžem byť súčasťou týchto príbehov. Myslím, že história sa bude opakovať dovtedy, kým sa nevyliečime zo svojich tráum, a to myslím od tých kolektívnych spoločenských a národných až po rodinné a súkromné. Zaoberať sa tým nie je vždy jednoduché, no je to súčasť môjho povolania. Pomáha mi nadhľad. Niekedy musia pocity jednoducho odznieť.
Čo má v skutočnom živote spoločné Irena s Barborou?
Vieme byť tvrdé na seba aj na svoje okolie, mať klapky na očiach a sústrediť sa len na jednu vec. V tomto som sa však už poučila, že to nie je udržateľný spôsob života. Máme rady našu prácu a občas máme strach. A sme tvrdohlavé.
Irena sa vydala za aristokrata. Pátrali ste niekedy po svojom rodokmeni?
Moja mama začala pred rokom pracovať na našom rodinnom rodo-strome. Takže, dobrá otázka! Zatiaľ to vyzerá, že mi koluje v žilách slovensko-ukrajinsko-maďarsko-česko-chorvátska krv. Baví ma príbeh mojej prababky Franczisky, ktorá bola rebelka. Bola sčítaná a rozhľadená. Častokrát robila veci „po svojom“ a nebrala ohľad na to, čo si o nej bude niekto myslieť.
Aká je na pľaci atmosféra, prežívate spolu s kolegami príbehy hrdinov alebo si každý hľadí svoje?
Mám naozaj rada celý štáb aj hercov, ktorí pracujú na výrobe seriálu. Čítam si vždy všetky scenáre, lebo ma zaujíma, kam sa ktorá postava v príbehu dostáva. Riešime to medzi sebou, ak nám čas dovolí. Na začiatku nakrúcania sme sa o všetkých postavách a ich osudoch rozprávali podstatne viac, lebo sme potrebovali pochopiť ich fungovanie. Teraz si už postavy po viac ako roku nakrúcania žijú vlastným životom. Zžili sme sa s nimi. Myslím, že nebudem hovoriť len sama za seba, že tento projekt je výnimočný aj tým, že sa máme radi aj ľudsky a panuje tu výborná atmosféra. Niekedy sa mi ani nechce odísť na pľac, keď sa zarozprávame s kolegami v štábe.
Stvárňujete ženu v ochladnutom manželstve. Ako sa vám hrá s hereckým partnerom Ivanom Šándorom?
Ivan je skvelý herec a od začiatku sme si sadli aj ľudsky. Postava Imricha je veľmi vďačná, môže si dovoliť povedať veci otvorene a bez servítky. Zaobalí ich do humorného šatu, ktorý je niekedy odzbrojujúci. Jeho bonmoty dávajú seriálu šťavu.
Medzi hercami nájdeme na nakrúcaní aj vášho skutočného životného partnera Tomáša Pokorného, v úlohe právnika Kamila, s ktorým máte dcérku. Je teraz pre vás doma práca témou číslo jeden?
Obaja máme radi svoju prácu, tá je však len jednou z vecí, vďaka ktorým je náš život bohatý a pestrý. U nás doma je témou číslo jeden náš spoločný život, ktorý spolu zdieľame. Snažíme sa venovať čo najviac času našej dcére a sebe navzájom, pretože vieme, že tieto chvíle sa už nebudú opakovať. Robíme všetko preto, aby sme boli s našou dvaapolročnou Alicou čo najviac. Páči sa mi, že sme sa prestriedali aj na rodičovskej dovolenke.
Ako sa vám darí manažovať dve kariéry v jednej domácnosti?
Na začiatku to bolo peklo. Veľký stres. Keď malá večer zaspala a začali sme sa rozprávať o termínoch a organizácii, nejeden raz sme sa pochytili. Hľadali sme systém za pochodu. Dôležité je, že chceme dopriať jeden druhému svoj priestor na prácu aj aktivity. Musím povedať, že sa z nás stal dobrý tím, ktorý sa vie prispôsobovať novovzniknutým situáciám, a často zvláda aj improvizovať.
Obaja ste umelci. Podporíte raz dcéru, ak sa rozhodne ísť vo vašich šľapajach?
Sme ten typ rodičov, ktorí berú svoje dieťa všade so sebou, ak je možnosť a situácia to dovoľuje. Tomáš s Alicou ma častokrát prídu vyzdvihnúť z nakrúcania, alebo ma odvezú do divadla. Videli sme už spolu nejedno predstavenie, pozná našich kolegov a kamarátov. Už teraz naše okolie vtipkuje, že z Alice rastie herečka. Naše dieťa budeme v živote podporovať, aby robilo to, čo bude chcieť. Ak by každý robil to, čo ho naozaj baví a napĺňa, boli by sme oveľa šťastnejší a spokojnejší.
Herecké povolanie so sebou prináša aj momenty, ktoré by bežné ženy neustáli. Tomáš má v Dunaji aj bozkávaciu scénu so Sarah Arató, ktorá stvárňuje Šarlotu. Boli ste vtedy úplne nad vecou, alebo to vo vás predsa len vie trochu niečo pohnúť?
Nebolo to prvýkrát, že som videla svojho partnera bozkávať sa s niekým iným. V práci myslím (smiech). Niekomu sa to môže zdať zvláštne, no aj toto je súčasť našej profesie. Napriek tomu som z toho tesne pred nakrúcaním bola trochu nervózna. Bola som zvedavá, či to so mnou pohne. Som rada, že nepohlo. Našej práci rozumiem.
V seriáli si obliekate dobové kostýmy a tomu prispôsobenú celkovú vizáž. Čo hovoríte na módu štyridsiatych rokov?
Páči sa mi, ako sa ženy o seba starali, ako si upravovali vlasy, ako sa obliekali. Móda štyridsiatych rokov bola veľmi slušivá a ženská. Zdá sa mi však, že trochu pridáva na veku. Ľudia sú často prekvapení, keď ma spoznajú a svorne tvrdia, že vyzerám naživo mladšie. Alebo mi len lichotia (smiech).
Tvorcovia Dunaja častokrát vykresľujú ženy ako hrdinky. Odvážnu Anežku popravili za otrávenie nacistického pohlavára, Johanku zastrelili, lebo sa dala na útek so vzácnym obrazom, ktorý chcela uchrániť pred nacistami. Irena je stelesnením ambicióznej ženy, ktorá si v tvrdom biznise medzi mužmi priebojne razí svoje miesto. Môže to byť pre ženské diváčky povzbudenie, aby mali viac sebavedomia?
A pri týchto to rozhodne nekončí… Ženské postavy majú v tomto seriáli silné zastúpenie a každá otvára iné príbehy a strasti, s ktorými sa musia konfrontovať. Diváci si tak môžu nájsť svoju hrdinku a držať palce ženám, ktoré sa nevzdávajú a hľadajú si svoje miesto v dobe, ktorá nepriala nielen im, pretože ich považovala za slabšie pohlavie, no ani židom a iným etnikám. Je dôležité, pripomínať si cez tieto príbehy, kam až ľudský strach a nenávisť dokáže zájsť. Osobne fandím ženám. Čím som staršia, tým viac som vďačná za ženské priateľstvá a úprimné intímne rozhovory. Už by malo konečne odzvoniť ženskej nevraživosti a rivalite. Tým, že sa budeme podporovať, dosiahneme oveľa viac.
Čakali ste, že sa z Dunaja stane fenomén a diváci budú hltať jednu časť za druhou?
Popravde, nemala som žiadne očakávania. Veľmi ma teší, že je Dunaj, k vašim službám takýmto úspešným projektom. Prekvapuje ma, v dobrom, koľko ľudí tento seriál pozerá a mám z toho veľkú radosť.
Seriál sa vysiela aj u našich českých susedov pod názvom Zlatá labuť, s rovnakou dejovou kostrou. Českú Irenu stvárňuje herečka Kristýna Riška. Pozreli ste si jej herecké výkony? V čom sa v stvárnení postavy odlišujete?
Nepozerám Zlatú Labuť, môžem len povedať, že v „našom“ Dunaji sa snažíme o to, aby Irena nebola len jednofarebná, ale aby mala v sebe rôzne odtiene – nielen tvrdosť, ale aj zraniteľnosť.
Českí tvorcovia sa nebránili milostnej zápletke medzi Irenou a Alenkou, medzi ktorými vzplanuli city. Slovenský scenár sa téme vyhol, prečo myslíte, že je to tak?
Myslím si, že ešte nie sme pripravení pozerať v hlavnom vysielacom čase na milostnú zápletku medzi osobami rovnakého pohlavia. Dúfam však, že sa budeme posúvať a dokážeme sa navzájom vnímať ako ľudské bytosti, ktoré prežívajú veľmi podobné životy. Budem rada, ak sa v budúcnosti budú aj tieto príbehy nakrúcať a normalizovať. Aby to nebolo len čosi výstredné, zakazované či zvrátené, ale ako legitímna súčasť do skladačky našich spoločných životov.
Ako si najlepšie odpočiniete od práce? Čo je vaša psychohygiena?
Pobyt v prírode, cestovanie, pohyb, čas s blízkymi, učenie sa nových vecí, manuálna práca, čítanie, dobré jedlo, rozhovory, tanec, hudba. A ticho (smiech).
Na čo sa najbližšie tešíte?
Asi na bežné veci, ktoré sú vlastne tie najkrajšie. Na spoločne strávený čas s rodinou, ale aj na čas samej so sebou. A na divadlo. Apropo, príďte sa pozrieť do divadla. Či už toho kamenného alebo nezávislého. Je tu pre vás a má vám čo povedať. Stačí si len vybrať…
