Herečka Marína Kráľovičová zomrela v pondelok vo večerných hodinách. Správu s veľkým zármutkom potvrdilo aj vedenie Slovenského národného divadla.
Marína Kráľovičová oslávila v júni 95 rokov, zomrela v jednom z centier pre seniorov v bratislavskom Starom Meste, kam sa presťahovala tento rok.
V centre ju jej blízki pravidelne navštevovali. Na víkendy sa vracala domov, kde žila s manželom, literátom Mirom Procházkom, s ktorým mala dve deti. Dokopy odohrala vyše štyristo divadelných, filmových a televíznych postáv a ešte dvojnásobok v rozhlase.
Medzi jej postavami nechýba Shakespearova Júlia, Ofélia či pani Fordová, Hviezdoslavova Salome, Schillerova Amália, Brechtova Virginia, Arbuzovova Vala, Čechovova Sára aj Ranevská, lady Torrancová Tennessee Williamsa, Maggie-Marylin Arthura Millera, Iwaszkiewiczova George Sandová či Costeaova Ona a Edith Piafová. Žila veľmi aktívnym spoločenským životom.
V mene celého vydavateľstva vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine a česť jej pamiatke.
Vydavateľstvo Starproduction
K smutnej udalosti sa vyjadrilo aj vedenie Slovenského národného divadla a Činohry SND, ktoré s veľkým zármutkom prijalo správu o úmrtí legendárnej herečky Márie Kráľovičovej:
“Členkou Činohry SND sa stala 1. januára 1948 a svoje účinkovanie na našej národnej scéne ukončila po rekordných 74 rokoch nepretržitého pôsobenia 1. januára tohto roku a stala sa prvou emeritnou členkou SND.
Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 v dedine Čáry na Záhorí, zomrela včera 5. decembra 2022 v neskorých večerných hodinách v Bratislave.
Mária Kráľovičová prišla na konzervatórium do Bratislavy 1. septembra 1947, ktoré absolvovala v roku 1950. Členkou Činohry SND sa stala 1. januára 1948. Vtedy už mala naštudovaných niekoľko postáv za dva roky pôsobenia v Komornom divadle v Martine.
Výrazný divadelný cit mladej herečky sa naplno prejavil hneď po nástupe na našu prvú divadelnú scénu, keď v marci 1948 sa po boku Andreja Bagara v premiére Molièrovej Školy žien predstavila v úlohe Agnesy. Ako hviezda zažiarila v novembri 1948, keď ju Jozef Budský obsadil do zdramatizovanej Sládkovičovej Maríny. Moderný javiskový tvar tohto predstavenia obrazov, svetla a veršov, ktoré zakrátko zakázali a stiahli, bol spoločným dielom literátov Alexandra Matušku a Jozefa Felixa, skladateľa Andreja Očenáša, ako aj výtvarníkov Dezidera Millyho a Jána Mudrocha. Osudom sa tak Márii Kráľovičovej stala Sládkovičova Marína, ale aj Nezvalova Manon.
Talent pre viazané slovo a jeho melodiku uplatnila vo veršovaných hrách a v scénických pásmach poézie, ktoré boli po desaťročia stavebným kameňom dramaturgie SND (Salome v Herodes a Herodias, Širín v Hikmetovej Legende o láske, Dievča v Piesni našej jari, Shakespearova Júlia a Ofélia, Amália v Schillerových Zbojníkoch, Elmíra v Tartuffovi, grófka Chlestovová v Gribojedových Útrapách z rozumu).
Počet postáv, ktoré stvárnila len na javisku Slovenského národného divadla vysoko prekračuje číslo sto. Na jeho doskách bola aj svätou Janou v hre G. B. Shawa, Brechtova Virginia, Arbuzovova Vala, Čechovova Sára aj Ranevská, lady Torrancová Tennesse Williamsa, Maggie – Marylin Arthura Millera, Iwaszkiewiczova George Sandová či Costeaova Ona a Edith Piaf. Dievča z dediny na Záhorí bolo na javisku kráľovnou, intelektuálkou, ale aj ženou z fabriky.
K osemdesiatke venovalo SND umelkyni hru S mamou Táne Kusej, kde ju za postavu Terézie Klimovej navrhli na ocenenie DOSKY, a k osemdesiatpäťke rovnako hlavnú úlohu Cissy Robsonovej v hre oscarového dramatika Richarda Harwooda Kvarteto. V roku 2015 debutovala na scéne Opery SND postavou Excelencie Hardeggovej v Lehárovej Zemi úsmevov.
Mária Kráľovičová odohrala vyše štyristo divadelných, filmových a televíznych postáv a na stovky sa dajú rátať jej rozhlasové kreácie. Bola herečkou širokej žánrovej rôznorodosti s najväčším počtom zásadných postáv domáceho a svetového repertoáru. Obsiahla úlohy lyrického, dramatického, tragického, tragikomického i komického charakteru. Bola prvou slovenskou televíznou herečkou, roku 1957 spolu s Elom Romančíkom účinkovali v priamom prenose hry Dovidenia Luciene v réžii Jána Roháča. Ako prvá recitátorka prezentovala slovenskú poéziu na troch kontinentoch, v roku 1958 na Expo v Bruseli v réžii Alfreda Radoka, ďalej v Montreale, Havane, Hanoji, Jeruzaleme…
Titul národnej umelkyne
Mária Kráľovičová má titul národná umelkyňa, je dvojnásobnou laureátkou štátnej ceny, nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, držiteľkou televízneho ocenenia Zlatý krokodíl, bola uvedená do Siene slávy osobností televíznej obrazovky OTO, získala Krištáľové krídlo i Zlatú slučku, cenu za najlepší dabing, má svoju tabuľku na chodníku slávy v Bratislave. Aktívne pracovala v Zväze slovenských dramatických umelcov aj Slovenskom zväze žien.
