Príbeh mojej najlepšej kamarátky Mirky by mohol byť pokojne námetom na román. Obsahuje všetky atribúty červenej knižnice na pozadí dnešnej extrémne rýchlej doby. A každým dňom ma tento príbeh plný ponaučení baví viac…
Mirka bola odjakživa typická „snaživka“. Zošity s dokonalými okrajmi, krasopis, dobré známky, školské olympiády, krúžky, skrátka vždy čosi navyše. Jej úhľadné poznámky sme si my, menej akademicky založení, chodievali kopírovať do sídliskovej fotoslužby, kde sa pani predavačka vždy smiala, že Mirka by nám ich mala predávať a bola by „za vodou“ ešte pred maturitou. Keď sme ešte ako žiačky snívali o budúcich frajeroch, ten jej bol vysoký tmavý akademik, profesor alebo vedec, v hnedom, mierne ošúchanom obleku. Nič okázalé, a pritom tajomne príťažlivé. Videla som ich, ako chodia do divadla, na prednášky, spolu sa učia a študujú. Ten môj mal byť zas umelec, ale to je už iný príbeh…
Nepovyšujte vzdelanie nad lásku
Nikoho neprekvapilo, keď sa dala Mirka študovať dve vysoké školy naraz. Rozhodla sa spojiť právo s ekonómiou a popri škole išla ihneď naberať prax ako asistentka do právnickej kancelárie. O záujemcov z radu kolegov núdzu nemala, noi ten jej vysnívaný akademik jej stále vŕtal v hlave, a preto vytrvalo čakala…Nastal čas Vianoc a s ním aj obľúbené obdobie firemných teambuildingov. Na jeden z nich viezol Mirku s kolegami žoviálny šofér Marián a ako to zablúdený amorov šíp občas zariadi, Mirka dostala priamy zásah do čierneho. Preskočila iskra a prišla láska ako trám, hoci pán vyvolený nebol ani vysoký, ani tmavý a už vôbec nie akademik. Mirka sa zbláznila do šoféra autobusu.
Prečítajte si tiež
Silu charakteru spoznáte, keď je zle
Pohŕdavých komentárov a povýšeneckých rečí si Mirka pre svojho vyvoleného užila vyše hlavy. Nikto z jej rodiny ani priateľov neskákal radosťou, všetci ju mali zasadenú do úplne iného príbehu. Spojenie veľmi vzdelanej ženy a muža bez titulu nepôsobí dobre. Mužské ego v takých prípadoch často začne vyskakovať a láska vyhorí ako fakľa. Našťastie, Marián bol vždy dobre naladený „sympaťák“, s ktorým sa spoločnosť cíti dobre, a tak ho napokon všetci prijali. Stalo sa však niečo nečakané a nepredstaviteľné. Mirka vyhorela. Náklad, ktorý si na seba naložila vo vtedajšej práci jej citlivá a snaživá duša neuniesla a ostala na dlhé mesiace odstavená doma na PN-ke. Až vtedy sme definitívne pochopili, že Marián je presne tam, kde má byť. Pri svojej milovanej, ktorá sa onedlho stane jeho manželkou. Možno ho chránila jeho veselá povaha, možno práve to, že problémy zbytočne neanalyzoval, no s Mirkou prežil skutočne krušné chvíle. Osobne si myslím, že akýkoľvek akademik by utiekol, bál by sa, nezvládol by to, láska by mu bola na príťaž a to sa v rýchlom svete ambicióznych ľudí, ktorí sa ženú za úspechom skrátka nehodí…Marián oddane vydržal, keď sa k Mirkinmu syndrómu vyhorenia pridali aj psychózy a nezaradil spiatočku, ani keď nastavenie liečby prinášalo viac sklamania ako radosti. S lekárskym dovolením napokon odleteli na dovolenku k moru, kde „autobusár“ požiadal svoju lásku o ruku a ona povedala „áno“.
Čím ďalej, tým lepšie…
Po návrate z PN-ky nebolo pre Mirku ľahké, vrátiť sa naspäť do starých koľají. Pociťovala, že sa voči nej v práci zmenili. Predtým aktívnu zamestnankyňu začali všetci opatrne obchádzať a ona šetrné zaobchádzanie v rukavičkách nedokázala tolerovať. Dusilo ju to, potrebovala opäť voľne dýchať. Dobré úmysly kolegov a nadriadených zvýrazňovali stigmu duševného ochorenia, ktoré je v našich končinách stále brané ako čosi „nenormálne“. Vedela, že s Mariánom musia zo Slovenska odísť a bolo jej jasné, že to musí vyriešiť ona, keďže jej snúbenec žiadny cudzí jazyk neovláda. Trvalo jej to presne rok, kým našla Mariánovi prácu, vďaka ktorej získal povolenie na pobyt – odišli za novým životom do Kanady. Dnes sú to už štyri roky, čo snúbenci bývajú v druhej najväčšej krajine na svete. Svoje silné vzájomné puto potvrdili aj tým, že vydržali dlhú deväťmesačnú odluku. Vrátili sa k sebe ešte silnejší a odhodlanejší, dokázať svetu, že ich láska nepozná hranice.
Bociany lietajú na jar
A aby bol tento skutočný príbeh ešte dojemnejší, prezradím vám, že sa im v Kanade podaril aj ďalší „husársky“ kúsok. Napriek zdravotným komplikáciám a mnohým protichodným vyjadreniam lekárov si v ďalekej zemi zaľúbenci založili rodinu. Na jar k nim priletel bocian s tým najkrajším balíčkom –dcérkou Stellou. Mirku obišla aj obávaná popôrodná depresia, kvôli ktorej bola vzhľadom na minulosť špeciálne sledovaná. Marián sa zas v angličtine zdokonalil natoľko, že neváha so svojou dcérkou sám vybavovať všetky úradné veci, ktoré im v cudzine treba. K úplnej dokonalosti im vlastne chýba už len posledná náležitosť – roky odkladaný sobáš. Verím, že rodinka a ich už zbalené kufre čoskoro docestujú na Slovensko, aby sme si spoločne vychutnali tradičnú veselicu so všetkým, čo k tomu patrí.
Mirka a Marián sú živým dôkazom toho, že nedáva zmysel neprestajne nasledovať domnelé predstavy a ilúzie, lebo život si to napokon aj tak zariadi po svojom. Práve nečakané odchýlky od plánu vedú často k skutočnému životu a s trochou šťastia aj k láske.
Čitateľka Lucia Kováčová, Martin
