Pod domácim nasílim si väčšina z nás predstaví dobitú ženu z asociálneho prostredia. Násilníci však vedia byť neuveriteľne rafinovaní a foriem akým vedia ubližovať svojmu okoliu je niekoľko. Netolerujme preto žiadne formy násilia a dávajme si pozor aj na stereotypy o mužoch a ženách. Slovo dokáže byť silnou zbraňou, ktorá vie neskôr aj vystreliť.
O svojich dlhoročných skúsenostiam s domácima a partnerským násilím sme sa rozprávali s výkonnou riaditeľkou a psychologičkou Poradenského Centra Nádej Mgr. Adrianou Havašovou.
Násilníka na prvý pohľad nerozoznáte
Rodiny, kde sa domáce násilie odohráva sú rôzne. Od sociálne najslabších až po vplyvné a vysokopostavené rodiny. „Častým príkladom je rodina zo strednej vrstvy, kde sú pracujúci obaja alebo jeden partner. Sú to väčšinou rodiny , o ktorých by to nikto nepovedal. Žena, ktorá je obeťou násilia sa často stretáva s tým, že jej okolie neverí, pochybujú o jej slovách, pretože partner má práve navonok veľmi priateľské a prosociálne správanie. Často sú ústretoví voči ľuďom, aktivizujú sa v rôznych komunitách a vyvolávajú sympatie vo svojom okolí.“ približuje nám častý obraz násilného partnera Adriana. Častým úskalím je práve jeho prívetivé správanie, okolie tým môže roky úspešne miasť.
Sprav si poriadok v rodine!
Psychologické pozadie násilných činov je široká problematika, hlavným pilierom násilného vzťahu je udržanie si moci a kontroly nad partnerkou. Do veľkej akceptáciu násilia v rodine ovplyvňujú aj sociálno-spoločenské faktory: „Spoločnosť preferuje mužskú dominanciu, nezdravé vzory prejavov mužskej role a pod. Dáva mužovi kompetencie urobiť si „poriadok v rodine, urobiť si poriadok so ženou. Ak si žena zastáva svoj názor alebo sa chce realizovať v živote, ešte stále to niekto označuje , že „ žena vystrkuje rožky“. Nerovnosť vo vzťahoch vyrába podhubie nato, že muži môžu mať mylný dojem, že majú právo kontrolovať život svojej partnerky a určovať medzeru, v ktorej sa môže pohybovať.“
S násilníkmi sa žiť nedá
Každá žena v násilnom vzťahu sa nachádza v inej situácii a fáze. Klientky prichádzajú do centra buď samé, alebo sprostredkovane. Často je to potom, čo polícia pošle centru záznam o vykázaní násilnej osoby z obydlia. Následne ich kontaktujú priamo pracovníčky Poradenského Centra Nádej. Ponúknu im pomoc podľa ich individuálnych potrieb. „Stretávame sa s ženami, ktoré sa nám ozvú na začiatku vzťahu s tým, že nie sú si isté či správanie partnera nevykazuje patologické črty, máme ale aj klientky, ktoré sú v násilných vzťahoch 20-30 rokov a stále v nich zotrvávajú,“ pokračuje psychologička. „Každá klientka je v inej fáze pripravenosti odísť alebo neodísť z násilného vzťahu. Riešenia sú rôzne, ale jediným reálnym riešením je definitívny odchod zo vzťahu. Kým ženy príjmu túto realitu, môže to trvať rôzne dlho. Živia v sebe často nádej, že sa dá partnerovi dohovoriť, alebo by mohli spolu chodiť na párové poradenstvo, alebo sa jedného dňa muž spamätá sám od seba.“
To sa nestane. V násilnom vzťahu sa neodporúča párová terapia ani mediácia. S agresormi sa spolupracuje ťažko, v párovej práci to nie je možné, nakoľko nejde o rovnocenný dialóg so ženou. Agresor ženu valcuje a nedá jej priestor. Žena musí prijať fakt odchodu zo vzťahu. Po odchode je viacero scenárov. Jedným z nich je, že partner začne sľubovať aj všetko možné, aby sa partnerka vrátila. A môže sľubovať aj ochotu ísť za „odborníkom“ . Motivácia „zmeniť sa“ je väčšinou externá a zväčša ide o to, aby primäl partnerku k návratu.
Ako vieme pomôcť?
V prípade ak máte podozrenie, že vo vašom okolí prichádza k domácemu násiliu, treba sa žene prihovoriť. Nemusí vám nič v tom momente prezrádzať, len jej stačí dať najavo, že ak by potrebovala pomôcť, môže kedykoľvek za vami prísť. Pre ženu je to veľmi dôležitá informácia, že napr. v prípade potreby môže aj v noci zazvoniť na niektoré dvere.
Viacero podôb násilia
Násilie neprebieha iba na fyzickej úrovni. Mnoho mužov realizuje pestrú škálu ho psychické násilia akými sú nadávky, ponižovanie, vyhrážanie sa a zosmiešňovanie. Rafinované je napríklad vypínanie radiátorov, odopieranie liekov a podobne. Pomerne populárne je aj sociálne násilie, kedy násilník izoluje ženu od spoločnosti. Zakazuje jej chodiť von, medzi priateľov a za rodinou. Začína to postupne nadávkami na jej členov, sťažovanie sa na návštevy až ju izoluje úplne. Ďalšou formou je ekonomické násilie, kedy muž odoprie žene prístup k peniazom. Nedovolí jej chodiť do práce, nedovolí , aby mala bankomatovú kartu či vlastnú hotovosť.
Jej peniaze sú spoločné a jeho peniaze sú jeho. Ďalšou formou násilia je vynucovanie si sexuálneho kontaktu. Znásilnenia prebiehajú aj v manželstve. „Žiadna žena nie je povinná mať intímny pomer vtedy, keď si to želá partner. Nemusí ani vykonávať praktiky, ktoré jej nie sú po vôli. Ak to robí, jedná sa o sexuálne násilie.“ Mnohí násilníci, ktorí sú si vedomí, že fyzické násilie zanecháva stopy, vykonávajú práve jeho iné formy. Sú aj oveľa ťažšie dokázateľné. Ak sa žena odhodlá ísť na políciu, je dobré, ak si niekoho komu dôveruje, vezme so sebou. Ženy, ktoré žijú v násilných vzťahoch, sú neustále zneisťované. Celý život počúvajú aké sú neschopné a potom sa prirodzene boja samé sa za seba postaviť. Nedôverujú vlastnému úsudku.
Varovné signály vo vzťahu
Aj pri začínajúcich vzťahoch treba byť opatrní. Ak tušíte, že s tým vašim pánom nie je všetko tak, ako by malo byť, treba sa mať jednoznačne na pozore. Nie je v poriadku viacero vecí. „Určite by som bola opatrná, keď partner trvá na veľmi rýchlom zblížení. Veľmi rýchlo sa chce spolu nasťahovať, nebodaj sa ženiť a podobne. Vo väčšine prípadov to môže byť signál budúcich problémov. Rôzne zákazy alebo hnev a scény partnera za banality. A hlavne – žiarlivosť určite nie je signálom lásky. Majetnícke správanie je veľkým výstražným prstom. Taktiež akákoľvek fyzická impulzivita z jeho strany. Pozor aj na ponižovanie. Sú to veci, ktoré sa nezmenia, budú iba horšie,“ varuje skúsená odborníčka. Po deťoch sa všetko zvykne iba zhoršiť.
Dokonca sú prípady, kedy nezrelý partner začne žiarliť na vlastné dieťa. Pozornosť, ktorú dovtedy venovala jemu sa prirodzene prenesie na dieťa a to sa nezrelým osobnostiam nepáči. Treba si dať pozor aj na pravú rolu muža, spočíva v niečom úplne inom než je myzogínia s rozrastajúcou sa tendenciou. Mnoho krát jej prospievajú aj výroky politikov, ktorí sa preháňajú s tvrdením: ja som chlap, kto je viac. Rodová nerovnosť je žiaľ u nás stále prítomná. Je nesmierne dôležité deťom odmalička vysvetľovať, aby netolerovali žiadne násilie a aby ho ani oni nespôsobovali nikomu inému. Dievčatá treba viesť k väčšimu sebavedomiu a neučiť ich, že „sa majú len dobre vydať“.
Pretrhané siete v rodine
Tolerancia voči násiliu je stále vysoká. Veď to bola len jedna facka.. Provokovala ho.. Čo už musela robiť, že ju tak zbil.. Veď inak je to dobrý pracovník.. Aj s týmito slovami sa ešte stále v spoločnosti stretávame. Násilníci by mali vidieť, že ak sa budú správať zle, môžu byť za to potrestaní. Slovenskom v poslednom čase otriasli mnohé vraždy žien. Tie sa začínali práve pri slovách. Častou príčinou strachu žien v násilných vzťahoch sú financie. Starajú sa o malé deti s nízkym príjmom, respektíve žiadnym a majú nulové vyhliadky na osamostatnenie sa. Pokiaľ nemá sieť pomoci s primárnou rodinou alebo priateľmi, je to veľmi ťažké.
Často sa totiž stáva, že páchateľ ženu od svojej pôvodnej rodiny izoluje. Alebo aj samotná rodina už zlomí nad ženou palicu. Opatrné musia byť ženy aj v prípade, keď sa k odchodu od násilného partnera odhodlajú. „Nesmie mu to povedať v domácom prostredí. V momente, kedy on pocíti, že stráca nad ženou kontrolu, môže byť nebezpečný.“ Viac už odborníčka z pochopiteľných dôvodov prezrádzať nechcela. V každom prípade sú pracovníčky v Poradenskom Centre Nádej v Bratislave prípade potreby pripravené pomôcť.
Hlavným zameraním Poradenského Centra Nádej je poskytovať odbornéporadenstvo v sociálnej, psychologickej a právnej oblasti. Viac sa dozviete na centrumnadej.sk alebo na telefónnom čísle: 0905 463 425. Pomoc pre ženy je bezplatná.
Intervenčné centrum poskytuje komplexné služby obetiam domáceho násilia, čo zahŕňa:
- spolupráca s políciou a proaktívne kontaktovanie obete domáceho násilia, ktorých kontaktné informácie mu boli poskytnuté na základe doručeného záznamu o vykázaní násilnej osoby zo spoločného obydlia
- poskytovanie všeobecnej odbornej pomoci
- poskytnutie krízovej psychologickej intervencie aj dlhodobej psychologickej podpory pre deti a dospelé osoby
- poskytnutie základného a špecializovaného sociálneho poradenstva
- poskytnutie právneho poradenstva v oblasti rodinného, civilného a trestného práva najmä v súvislosti s možnosťou podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, trestného oznámenia a ďalších potrebných úkonov pre zabezpečenie bezpečia obete a jej rodinných príslušníkov, najmä deti
- vyhodnotenie nebezpečenstva ohrozenia života a zdravia a zostavenie bezpečnostného pánu v spolupráci s obeťou domáceho násilia
- sprostredkovanie poskytovania sociálnych služieb v zariadení núdzového bývania a špecializovaného sociálneho poradenstva, ak život alebo zdravie obzvlášť zraniteľnej obete je bezprostredne ohrozené.
