A máme tu magické obdobie jari, kedy sa všetko v prírode po dlhej zime prebúdza a s ňou sa začína doslova prebúdzať aj náš organizmus. Pre naše telo, ktorému sme počas zimných mesiacov dopriali viac oddychu, ale v rodinnom jedálničku aj viac teplých a tukovo ťažšie stráviteľnejších jedál, nastáva obdobie nových začiatkov.
Jar sa často spája aj so zvýšenou únavou a nedostatkom energie. Telo si preto samo pýta odľahčiť a zhodiť zo seba všetko, čo ho zaťažuje, a preto mnoho z nás siaha po ľahšie stráviteľných jedlách. Toto obdobie sa spája aj s regeneráciou dôležitých vylučovacích orgánov, a to pečene a žlčníka. Nemusíme byť odborníkmi na túto tému, aby sme prišli na to, že práve tieto orgány zodpovedné za metabolizmus tukov boli až príliš preťažované zimným stravovaním, a tak im v jarnom období doprajme to, čo im právom patrí.
Nenadarmo je tento čas, predovšetkým pred Veľkou nocou, stále spájaný s pôstnym obdobím. Naše telo a cykly v ňom len kopírujú to, čo sa v prírode prirodzene deje. A my sme s ňou spätí možno aj viac, ako si myslíme. Preto jej toto obdobie skvelou príležitosťou pridať na tanier to, čo nám príroda sama ponúka a čo nám dodá novú a sviežu silu, chuť a energiu do života.
Ako teda na to? Čím sa vyznačuje stravovanie v jarnom období?
Jednoznačne striedmosťou v konzumácii živočíšnej stravy. Potreba tela siahať po mäse či tukoch prirodzene klesá. Vyberáme si stále kvalitné živočíšne produkty, ale volíme väčší podiel chudého a mladého mäsa a zaraďujeme viac rýb, či vajíčok z overených zdrojov. Okrem kuracieho, morčacieho mäsa je vhodné konzumovať králičie, jahňacie mäso, alebo kvalitnú teľacinu. Nosnú čas jedálnička v jarnom období však tvorí rastlinná strava. Silvia Tylš, výživová poradkyňa radí: „oproti zimnému obdobiu je vhodné voliť prípravy jedál vo forme blanšírovania, krátkeho dusenia či varenia a postupne zaraďovať viac zložiek v surovom stave. Pomer surových zložiek potravy je dobré si postupne s prichádzajúcim obdobím pomaly navyšovať“. Svoje nezastupiteľné miesto podľa Silvie Tylš majú aj surové šťavy zo zeleniny. Podstatnú časť rastlinnej stravy však stále tvorí mladá jarná zelenina, jarné bylinky, vňate, či klíčky.
Poďme experimentovať
Keďže sa to v prírode začína hemžiť zelenou farbou, rovnaká farba by mala prevládať aj na našom tanieri. Vyberajme si lokálne zdroje zeleniny, ideálne od malých pestovateľov. V našom jedálničku majú nezastupiteľné miesto tieto druhy mladej jarnej zeleniny: špenát, špargľa, mladý hrášok, jarná cibuľka, pór, reďkvička, brokolica, kel, kapusta, rebarbora, rukola, karfiol, zelene fazuľky, šaláty, fenikel, stopkový zeler, neskôr mladá koreňová zelenina vo forme mrkvičky či kalerábu. Z nich si vieme pripraviť chutné polievky, či krátko varené +zeleninové vývary, placky, či prílohy vo forme zeleninového pyré, alebo len tak chrumkať s dipom, humusom či použiť ako prílohu k nátierkam.
Vňate
Používate do varenia rôzne mladé čerstvé vňate ako je bazalka, pažítka, petržlenová vňať a kôpor? Vyskúšajte aj mladú vňať z koreňovej zeleniny ako je mrkva, paštrnák, zeler, kaleráb reďkvička či cvikla. Nemusíme mať veľkú záhradu, aby sme si tento chutný, výživný zdroj plný vitamínov, minerálov a stopových prvkov dopriali aj viac krát denne ako súčasť nášho vyváženého taniera. Sú nielen zdraviu prospešné a výborne chutia, ale sú aj oku lahodiace ako ozdoba jednotlivých pokrmov. Pridajme ich do placiek, palaciniek, omeliet, praženíc, nátierok, polievok, pyré, či urobme si z nich pesto na chlebík, cestoviny alebo na spestrenie mäsového pokrmu.
Jedlé lúčne byliny a kvety
Nebojme sa siahnuť aj po jedlých, na lúkach rastúcich bylinách, či kvetoch, ktorými vieme poštekliť naše chuťové poháriky a spraviť aj z obyčajnej praženice či omelety gurmánsky zážitok. Jednou z možnosti, ktoré nám príroda na jar ponúka je zaradiť mladé zelené lístky, bylinky a výhonky do nášho jedálnička. Môžeme nimi nielen spestriť, ale dokonca aj úplne zmeniť nás bežný jedálniček. Takto voľne rastúce byliny a rastliny sú významným zdrojom nielen energie, ale aj minerálnych a iných prospešných látok a sú skvelými pomocníkmi do kuchyne. Niektoré z nich bežne využívame, ale niektoré sú pre nás na tanieri stále veľkou neznámou, ich využitie pri varení je stále neprebádané, alebo pre niektorých nepredstaviteľné. Známa je ich príprava vo forme čajov, tinktúr, macerátov, medov, či ako ozdoba už hotových jedál. Menej známe je však ich použitie ako surovina do varenia.
Dajú sa z nich robiť prívarky na štýl špenátu, variť polievky, alebo sa môžu pridať ako surovina do placiek. Výborne je ich využitie ako súčasť nátierok, či humusu na kváskový chlebík, alebo vo forme pesta. Takto pripravené pesto sa hodí k cestovinám, do omáčok či len na ozdobenie a dochutenie hotových polievok. Kvety jedlých bylín je možné pojedať či pridať do koláčov, krémov a pudingov. Z tých najznámejších jedlých lúčnych bylín sem patria výhonky mladej žihľavy, medvedí cesnak, kozonoha, skorocel, ďatelina či kvety a listy púpavy, sedmokrásky a fialky. Toto vysokohodnotné zelené „zlato“ nám pomáha s regeneráciou pečene a žlčníka, uľahčuje trávenie a má protizápalové účinky.
Výživné klíčky
Ďalším spôsobom ako priniesť na tanier bohatý zdroj živín sú klíčky. Naklíčovanie semienok rôznych druhov zeleniny je možné v domácom prostredí, ale už aj na pultoch zdravých obchodoch sa zvyšuje ponuka sortimentu mikrobyliniek či klíčkov. Najčastejšie sa naklíčujú semena žeruchy, brokolice, špenátu, rukoly, cvikly, reďkovky, ďateliny a lucerny alfaalfa. Tie sa potom môžu samostatne pojedať či pridať do hotových pokrmov na ozdobenie napr. chlebíka s nátierkou alebo ako príloha ci primiešať do zeleninového pyré.
Zelené potraviny
Toto obdobie je taktiež viac než vhodné na zaradenie zelených potravín do nášho jedálnička či už vo forme kvalitnej riasy chlorella alebo nápoja zo zeleného jačmeňa, ktorý dokáže telu pomôcť pri regenerácii a dopriať mu potrebnú dávku energie. Okrem toho, že sú zdrojom prírodných makroživín, obsahujú aj dôležité vitamíny, minerály a sú silným zdrojom chlorofylu.
Tak smelo do toho, poďme si vychutnať obdobie, ktoré práve prichádza a prináša nám nový zdroj poznania, chuti a zmien v našom stravovaní. Bola by škoda to nevyužiť, najbližšie sa totiž zopakuje opäť až o rok.
Jarné recepty podľa výživovej poradkyne, Silvie Tylš:
Pesto z púpavových listov
- Hrsť mladých púpavových listov
- 6 PL olivového oleja
- 5 PL citrónovej štavy
- 2-3 strúčiky cesnaku
- 100 g píniových orieškov / mandlí / vlašských orechov
- Soľ
- Nastrúhaný parmezán/gouda
Všetky ingrediencie vymixujeme tyčovým mixérom, vložíme do sklenenej nádoby a skladujeme v chladničke. Pesto je vhodné na cestoviny, dochutenie polievok alebo zmiešaný s lúčinou ako nátierka na kváskový chlebík.
TIP: Pesto môžeme pripravovať aj z medvedieho cesnaku, kozonohy, žihľavy či rôznym mixom týchto bylín
Humus s medvedím cesnakom
- Uvarený cícer /v skle
- 100 g Tahini omáčky
- 7 PL olivového oleja
- 5 PL citrónovej šťavy
- Hrsť listov medvedieho cesnaku
Uvarený cícer rozmixujeme s kvalitným olivovým olejom do požadovanej konzistencie, pridáme tahini omáčku a následne citrónovú šťavu. Všetko dobre premiešame a podávame ako nátierku na chlebík, či ako prílohu k zeleninovým paličkám mrkvy a uhorky.
