Aj vy sa niekedy pýtate či to, čo vidíte na televíznej obrazovke je pripravené dopredu? Pri šéfkuchárovi Martinovi Novákovi z obľúbenej kuchárskej šou Na nože si môžete byť istý, že je to naozaj on. Majster v kuchyni sa blysol pred kráľovskými rodinami, prezidentkou Zuzanou Čaputovou či rakúskym prezidentom. Podľa jeho slov však musí chutiť všetkým rovnako.
V gastronomickej reality šou musíte byť veľmi prísny, je to vaša prirodzená vlastnosť? Boli ste taký vždy, alebo ste sa to potrebovali naučiť pre potreby povolania?
Prísny som vtedy, ak niečo nie je v kuchyni v poriadku. Ak je všetko okej, tak o mne nevedia ani kolegovia. (smiech) V prípade, že mám nejakú víziu, ako majú veci vyzerať, a ak sú opačne, zlé, ba až katastrofálne, vtedy zvyknem byť nahnevaný a prísny. Vyzerá to potom tak, ako to diváci môžu vidieť v televízii.
Ako sa cítite pred kamerou?
Pred kamerami sa cítim úplne v pohode. Vôbec ich pri natáčaní nevnímam a v podstate som ich nevnímal už od samého začiatku. Takže môžem zodpovedne vyhlásiť, že s nimi nemám určite žiaden problém.
V tretej sérii znova navštívite vybrané prevádzky po celom Slovensku a za prítomnosti televíznych kamier podáte pomocnú ruku najmä tým, ktoré sa z najrôznejších dôvodov ocitli v kríze, alebo dokonca na hranici krachu. V čom je vám šou Na nože blízka a čo ste si museli pri nej osvojiť?
Zastávam názor, že každý, kto má aspoň o trošku viac skúseností a vedomostí, mal by ich posunúť ďalej. Navštevujeme reštaurácie, ktoré na tom veľakrát nie sú dobre a myslím, že je pekným ľudským gestom, keď človek pomôže niekomu, kto sa chytá slamky. V rámci šou Na nože som si nemusel nič špeciálne osvojiť, najnáročnejšie bolo pre mňa ,,moderovanie“. Keď ma však vypustili do kuchyne, cítil som sa prirodzene, vo svojom prostredí.
Ako na vás tieto reštaurácie pôsobia?
Je mi úplne jasné, že nie vždy prídem do peknej, čistej a voňavej reštaurácie. Som mentálne nastavený na to, že dôjdem do prevádzky, kde je nejaký problém. Každá reštaurácia vyzerá tak, na čo majitelia majú a aká k nim chodí klientela. Veľmi záleží na tom, či je v malom meste, dedinke alebo hlavnom meste. Je tam strašne veľa premenných. Nikoho však nezvyknem odsudzovať, idem proste do kuchyne a urobím to, čo si myslím, že je správne a snažím sa pomôcť.
Bude to, čo uvidia diváci na kamere vaša prirodzená reakcia, alebo je to vytvorené pre potreby šou?
To, čo diváci uvidia na kamere, je prirodzená reakcia. Nie som herec, a ani by som touto cestou nikdy nešiel iba kvôli tomu, aby som urobil lepšiu šou alebo zvýšil sledovanosť. Ľudia, ktorí ma dlho poznajú či už zo súkromného alebo pracovného života vedia, že je to realita a takýto je Novák. Keď mám pocit, že chcem niečo povedať, tak to jednoducho poviem a nezamýšľam sa nad tým, kto si čo pomyslí. Som tam, prežívam tú emóciu s ľuďmi a na nič sa nehrám.
Po nejakom čase každú reštauráciu prekvapíte svojou návštevou, aby ste preverili, či naozaj došlo k zlepšeniu. Učíte sa aj vy na cudzích chybách, alebo najlepšie sa vždy učí na svojich?
Ťažko povedať, veľakrát možno aj ja natrafím na vec, ktorú rozhodnem nejakým spôsobom a potom zistím, že možno to rozhodnutie nebolo úplne správne. Predsa len, som človek, a každý, či už v súkromnom alebo pracovnom živote urobí rozhodnutie, ktoré niekedy je, alebo nie je šťastné. Našťastie, vždy je možné to nejakým spôsobom napraviť. V prípade, že vidím cudzie chyby, viem si povedať, že na toto si musím dať pozor. Učíme sa celý život a najmä v našej branži si nikto ani po rokoch praxe nemôže povedať, že už vie všetko. Stále sa učíme nové veci, vďaka ktorým človek získa väčší cit a skúsenosti na určité situácie, ktoré potom vie vyriešiť inak.
Ste vášnivým poľovníkom, môžeme to brať tak, že čo si ulovíte, to si aj pripravíte a zjete?
Milujem prírodu a nie len kvôli poľovaniu. Prídem tam na úplne iné myšlienky, dodáva mi to energiu a v neposlednom rade sa tam stretávam s ľuďmi, ktorých mám rád. Na poľovačky zvyknem chodiť s bratrancom, ktorý tam so mnou trávi všetok čas. Aj v tomto momente, kedy vám odpovedám na otázky, sedím v aute pred tým, než pôjdem do terénu. Idem si uloviť to, čo potom zjem. (smiech) Viem zviera vyvrhnúť, zdrať, vykostiť, mäso zavákuovať, uvariť, zjesť a ešte aj umyť riady. Takže viem od A po Z spraviť všetko. Som tip človeka, ktorý nepoľuje kvôli trofejam, ale kvôli mäsu. Je to zdravá potravina a teda spájam príjemné s užitočným.
V súčasnosti manažujete reštauráciu Sogu v centre Bratislavy. Aké sú zatiaľ vaše doterajšie skúsenosti s vedením vlastného podniku? V čom vidíte najväčšie výhody a nevýhody?
Áno, podieľam sa na novom koncepte, som tvárou reštaurácie, manažérom a zároveň šéfkuchárom. Je to teda reštaurácia, ktorá funguje pod mojou taktovkou. Čo sa týka skúseností, viedol som niekoľko podnikov. Samozrejme, mám šikovný personál ľudí, s ktorými spolupracujem niekoľko rokov, takže o to je to pre mňa jednoduchšie. Mám šikovných, mladých, dynamických ľudí a neustále sa učím aj ja. Je to viac manažérska robota. Keď človek pracuje v gastre viac ako dvadsať rokov, tak už nejaké tie skúsenosti má. Pre mňa osobne je vždy na prvom mieste zákazník, chcem, aby sa u nás cítil príjemne. Svoju prácu robím tak, ako by som chcel, aby to robili reštaurácie, keď ich ako zákazník navštívim ja. Takto sa staviam k svojej funkcii a vediem svoj podnik. Nevýhody tejto práce sú napríklad nedostatočná podpora od štátu, vysoké dane, odvody a podobne. Na jednej strane človek vidí, že niekto prevádzkuje podnik, ale na druhej strane je to veľká zodpovednosť aj voči zamestnancom a stojí to veľa driny.
Varili ste pre kráľovské rodiny (holandská aj britská), rakúskeho prezidenta, chorvátsku prezidentku alebo aj pre našu pani prezidentku Zuzanu Čaputovú. Aký je to pocit mať tak veľkú zodpovednosť?
Musím povedať, že určite som pociťoval rešpekt, avšak každopádne, ja varím každému zákazníkovi rovnako. Či by za stolom sedela prezidentka, prezident, kráľ, kráľovná alebo obyčajný človek. Je to pre mňa zodpovednosť ako každá iná, pretože každý chce odo mňa to najlepšie a ja sa mu to najlepšie snažím dať. Musí chutiť všetkým.
Boli ste vždy trpezlivý alebo skôr ste sa radili k tým netrpezlivejším? Ako sa v živote pasujete s prehrami?
Nie som veľmi trpezlivý človek. Som skôr temperamentný. Viem veľmi rýchlo vzplanúť, ale myslím si, že mám dobré srdiečko, a keď môžem, vždy pomôžem. Napríklad, aj keď sa v práci udeje niečo nepríjemné, na druhý deň otočíme list a fungujeme ďalej. Vedia mi uletieť nervy, no vždy vravím, že bez vetra sa ani lístok nepohne.
Uvidíme vás aj Let ’s dance, v čom je šou pre vás najväčšou výzvou?
Let´s dance je pre mňa veľmi veľká výzva, pretože som nikdy špeciálnym spôsobom netancoval. Jednak je to veľká šou, za ktorou je veľa času, energie, financií, ľudí, takže je to obrovský záväzok. Zároveň, pozerá to veľmi veľa ľudí nie len pred obrazovkami, ale aj v hľadisku, takže je to výzva a nechcem sa nechať zahanbiť. Pilne trénujem a musím povedať, že rozhýbať dvojmetrové, stodvadsať kilové telo nie je úplne jednoduché a aj sa zapotím! Som veľmi súťaživý tip a budem sa snažiť o čo najlepšie umiestnenie. Verím, že mi ľudia budú fandiť a podporovať ma.
