Na Slovensku máme viac nezamestnaných žien ako mužov. Celkový počet uchádzačiek o zamestnanie evidovaných na úradoch práce dosiahol ku koncu minulého roka 91,5 tisíca.
Miera evidovanej nezamestnanosti žien na Slovensku tak dosiahla 5,67 %, čo je o 0,59 percentuálneho bodu viac ako je miera evidovanej celkovej nezamestnanosti v našej krajine. Najvyšší počet nezamestnaných žien eviduje Prešovský kraj s takmer 22-tisícami, na druhom mieste na umiestnil Košický kraj s 18-tisícami a prvú trojku uzatvára Banskobystrický kraj s 15,3 tisícami uchádzačiek o prácu. Vyplýva to z údajov zverejnených Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Počet uchádzačiek o zamestnanie evidovaných na úradoch práce sa medziročne znížil o takmer šesť tisíc osôb. Vrátil sa tak na predpandemické čísla, keďže v roku 2020 počet nezamestnaných žien vzrástol z 91,8 tisíc v roku 2019 na 118,8 tisíc.
Najpočetnejšiu skupinu uchádzačiek o zamestnanie tvoria ženy vo veku od 25 do 54 rokov. Keď sme sa na údaje pozreli ešte konkrétnejšie, najvyšší počet žien si hľadá prácu vo veku od 35 do 39 rokov. Ku koncu vlaňajška si hľadalo uplatnenie na trhu práce viac ako dvanásť tisíc žien. Ženy do 25 rokov tvoria len 11 % z celkového počtu uchádzačiek o zamestnanie.
Zvýšeniu zamestnanosti žien by mohla pomôcť podpora zavedenia skrátených úväzkov. Avšak podľa analýzy INESS sa Slovensko nachádza na konci rebríčka Európskej únie v podiele skrátených úväzkov. Priemerná mzda na skrátený úväzok dosiahla v roku 2022 u žien 827 eur. Priemerný skrátený úväzok ženy predstavuje 94 h mesačne, pričom plný úväzok je 142 hodín. „Slovenské ženy tak pracujú priemerne na dvojtretinový úväzok, čo naznačuje, že mzdová úroveň je príliš nízka, aby umožňovala širší výskyt polovičných úväzkov,“ konštatuje vo svojej analýze analytik INESS Radovan Ďurana.
Neprehliadnuteľnou príčinou nízkeho podielu skrátených úväzkov sú podľa INESS aj kultúrne faktory. „Ich sila pretrváva napriek tomu, že ženy už teraz majú možnosť pracovať popri poberaní rodičovského príspevku, či nároku na čiastočný úväzok pre rodiča s dieťaťom do 15 rokov definovanom v Zákonníku práce,“ dodáva R. Ďurana.
INESS vo svojej analýze odporúča politikom, že ak chcú dosiahnuť vyšší podiel skrátených úväzkov u žien, mali by motivovali zamestnávateľov k zamestnávaniu matiek znížením odvodov. „Poskytli by tak finančnú kompenzáciu zamestnávateľom za zvýšené náklady na úväzky, o ktoré by inak zamestnávatelia nemali záujem. Za druhé by mali odstrániť rozsiahlu reguláciu predškolskej starostlivosti, čo by mohlo zvýšiť dostupnosť služieb opatrovania detí,“ dopĺňa R. Ďurana. A uzatvára to tým, že k rastu podielu skrátených úväzkov bude veľmi pravdepodobne dochádzať aj automaticky s tým, ako bude rásť mzdová úroveň a súťaž zamestnávateľov o zamestnancov.
