príbeh

Príbeh mojej najlepšej kamarátky Mirky by mohol byť pokojne námetom na román. Obsahuje  všetky atribúty červenej knižnice na pozadí dnešnej extrémne rýchlej doby. A každým dňom ma tento príbeh plný ponaučení baví viac…

Poznali sme sa pekne dlho. S mojou ženou Martou. Mal som ju rád, ale bola to už proste nuda. Občas, keď vytiahla čipkované prádlo, vrátil sa záchvev čohosi z minulosti. Inak nič. Som blbec, ako som sa zachoval…

S Pavlou sme sa spoznali na večernej škole. Večne usmiaty stredobod pozornosti, žena, akú neprehliadnete. Veľmi sme sa zblížili. Neverila by som, že takáto „bohyňa“ môže kvôli mužovi ohroziť všetko, na čom záleží. Ľudské osudy sú ale bez záruky.

Hranica medzi láskou a nenávisťou býva pritenká a práve tam, kde kedysi vzplanul oheň, hravo nastane chlad a bezútešnosť. Stačí na to pár externých okolností a príležitosť…

Toho rána privítal nás Irkutsk, staronové mesto, v ktorom sa v nekonečne slušivej harmónii snúbi história so súčasnosťou. V povetrí, ako v pavúčej sieti mucha, chveli sa zvyšky leta, kedy-tedy sa ešte ukázalo slnko. Striebristá Angara, tá podivuhodná rieka, spradená desiatkami povestí a bájí, ospievaná prekrásnymi piesňami ľudu, plynula pomaly v nekonečnom jednoliatom prúde.