V detstve tvoria primárne sociálne prostredie najbližší príbuzní. Rodičia a ich zvolený systém v rodine musíme bez rečí rešpektovať. Po založení si vlastnej rodiny príde rada na nás. Pravidlá, zvyky, tresty, dodržiavanie disciplíny, vyspovedali sme štyri rôzne rodiny a všade to funguje úplne ináč. Návod ako to má byť „správne“ totiž neexistuje.
Jana (40 r, deti 15 r. a 10 r.):
„Sobota vo mne z môjho detstva dodnes evokuje zabitý deň kvôli celodennému upratovaniu. Nikdy svoje deti nenútim upratovať cez víkend, ale chodíme po výletoch a radšej navštevujeme nové miesta. Obaja s manželom sme dosť pracovne vyťažení, tak sme zvolili radšej pani na pomoc v domácnosti a určite nám tá investícia za to stojí. Deti už nie sú úplne malé, ale aj tak majú večierku o 21:00, zhasínam svetlo a ide sa spať. Ak si chceme s manželom udržať zdravý vzťah, je viac než nutné tráviť čas aj osamote. Obaja synovia majú pomerne veľa krúžkov a učia sa tri cudzie jazyky, aj v poobedných hodinách. Na vzdelanie je v našej rodine kladený silný dôraz a lajdáctvo sa netoleruje. Čo by z nich potom bolo?“
Barbora (50 r, deti 17 r. a 11 r.):
„S manželom spolu podnikáme, logistika rodiny musí byť premyslená do detailov. Jeden z nás sa venuje deťom, keď je treba a druhý je v práci. Žijeme ďaleko od starých rodičov, takže pomoc od nich nie je žiaľ možná. Staršia dcéra musí občas postrážiť mladšiu, ale nie je z toho nadšená. Majú istý vekový rozdiel a idú si doslova „na nervy“. Víkendy sú vždy o spoločnom rodinnom programe. Vydatá som vyše 20 rokov, ale ešte som nezažila víkend, kedy by sme nerobili niečo spolu s manželom a dcérami. Minule sa mi rozviedla kamarátka a neviem si ani predstaviť ako by som trávila čas, ak by sa mi stalo niečo podobné. Celý môj svet je práca a rodina. Žijeme v hlavnom meste a disciplína je na mne. Muž je ten dobrý a povolí viac, ale ja netolerujem neskoré príchody mojej staršej dcéry. Ešte by sa jej mohlo niečo stať. Mladšia sa občas zase zvykne nudiť, keďže my sme zaneprázdnení prácou, ale musí si vymyslieť program sama. Nestíham sa s ňou hrávať.“
Zuzana (33 r, deti 11 r.,5 r. a 3 r.):
„Som na materskej dovolenke už šiesty rok, robila som medzi prvou a druhou dcérou a veľmi rada na to spomínam. Druhé, ani tretie dieťa sme neplánovali a síce sa z nich veľmi tešíme, je to náročné. Dennodenne riešim rovnaké situácie, stále iba varím a upratujem a prácu vnímam ako vyslobodenie z kolotoča. Muž okrem iného menil zamestnanie, takže teraz je viac menej doma, čo vnímam ako pozitívne, ale zase sa to negatívne odrazilo vo financiách. Ja by som aj vedela zarobiť prácou z domu, lenže kedy sa k nej mám dostať? Stále lietam okolo detí. Pracujem ako grafická dizajnérka a chcem byť voči svojim klientom zodpovedná. Sama viem, že teraz by som termíny jednoducho nedodržala. Ak majú mať deti navarené kvalitné jedlo, staršia dcéra naučená do školy a mladšie emočne obstarané..nedokážem skĺbiť prácu a rodinu. A veľmi mi to chýba. Možno keby mi muž viac pomáhal. Mám priateľky u ktorých to tak funguje a v dobrom im ich systém závidím.“
Ľubomíra (45 r, deti 12 r, 6 r.):
„Prakticky od narodenia prvého dieťaťa som slobodná matka. Som naučená riešiť všetko sama a za pochodu. Ak aj nejaké pravidlo nastolím, občas som jednoducho príliš unavená na to, byť zásadová pri jeho dodržiavaní. Uvedomujem si, že deti často okrikujem a dokonca im aj nadávam, ale niekedy je toho veľa aj na koňa. Našťastie sú obe zlaté a vedia ako veľmi ich ľúbim. Veľmi často pred nimi riešim peniaze, ich otec mi prispieva malou sumou z ktorej im nedokážem zabezpečiť všetko, čo by som chcela. Snáď sa oni o mňa v budúcnosti postarajú. Dcéra je už taká moja kamoška, riešim s ňou skoro všetko, aj keď mám občas nejakého frajera, zhodnotí ho a ideme ďalej. Mňa už len tak nejaký chlap nerozhádže, sme zvyknutí žiť spolu a zvykať si na niekoho nového sa nám nikomu nechce.“
