Možno ste v posledných rokoch zachytili rýchlo sa rozvíjajúci trend obuvi simulujúcej prirodzenú chôdzu v teréne bez topánok. Dlhodobo medzi nami žijú priekopníci tohto štýlu, ktorí sa neboja vyzuť úplne a všade. Prečítajte si príbeh jedného z nich. Chôdza naboso vás vytrénuje v mnohých ohľadoch.
Joseph DeRuvo Jr. prechádza životom naboso už takmer dve desaťročia. Skúsenosti, ktoré takto získal, mu dodali hrubú kožu.
Počiatočná motivácia
DeRuvo sa pôvodne rozhodol vzdať sa topánok kvôli mučivým bolestiam, ale nakoniec zostal bosý z dôvodov, ktoré presahujú fyzické pohodlie. Odvtedy sa stal lakmusovým papierikom ochoty ľudí tolerovať cudzí nekonvenčný životný štýl a možno sa ho aj pokúsiť pochopiť.
Nie je vždy vítaný
Keď ho požiadajú, aby opustil obchod alebo reštauráciu, zvyčajne to urobí bez protestu, povedala DeRuvova manželka Lini Ecker, ktorá topánky nosí. (Ok, príležitostne si ich vyzuje.) Po rokoch strávených ako fotograf a učiteľ fotografie je muž stále samostatne zárobkovo činný, teraz ako inštruktor pilatesu, profesie, ktorá je obzvlášť vhodná pre bosé nohy. A pár zostáva blízko domova. Keď idú manželia von, prirodzene inklinujú k obchodom a reštauráciám, kde môžu nadviazať osobné kontakty s majiteľmi a manažérmi, a kde ho možno vnímať ako viac než chlapíka s bosými nohami.
Ponaučenia
DeRuvov životný štýl mu dal dôvod veľa premýšľať o bosých nohách, posudzovať ich bezpečnosť a hygienu a aj fakt či ohrozujú zdvorilú spoločnosť. Neprišiel na žiadne zdravotné riziko. Vykonal množstvo prác, všetko na bosých nohách a všetko bezpečne, povedal. Pre prípad, ak by stúpil na niečo ostré, nosí so sebou puzdro na slnečné okuliare s pinzetou na odstránenie nečistôt a pritiahne si nohy k tvári, aby mohol špehovať kovové úlomky a črepy skla. V noci sa sprchuje a predtým, ako sa dostane do postele so svojou ženou, si nohy dôkladne vydrhne.
Prečítajte si tiež
Strhujúci životopisný príbeh o geniálnom maliarovi. Modigliani
(Zdroj: The New York Times)
Skúsili ste niekedy prežiť deň naboso?
Jeden komentár
Ahojte. Byť bosý je naozaj úžasné. Sám tak chodím celé celučičké leto už snáď desiatym rokom a vždy sa na to veľmi teším. K bosým nohám som mal odmalička blízko, takže vždy to bolo len otázkou času, kedy sa tomuto “štýlu” naplno oddám. Je krásne cítiť a vnímať všetky tie rozmanité povrchy hmatom cez svoje chodidlá a jediné, čomu stále neviem pochopiť, je, prečo je bosých ľudí tak málo, pretože väčšina z tých, ktorí bosú chôdzu praktizujú, si to práveže nevedia vynachváliť.