To, že Slovensko je nádherná krajina už dávno vieme. Avšak to, aké tajné poklady skrýva, máme ich dokonca niekedy „na skok“ a ani o nich netušíme. Prinášame vám prehľad prírodných zaujímavostí od východu na západ a budeme radi ak vás inšpirujeme na jarnú prechádzku.
Markušovský skalný hríb
Pri Spišskej Novej Vsi leží chránený objekt nazývaný “Markušovský skalný hríb“. Patrí medzi dva najznámejšie prírodne úkazy tohoto druhu na Slovensku. Hríb je tvorený asi 8 metrov vysokou nohou a klobúkom s priemerom 3 metre. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo noha je tvorená zlepencom, klobúk pozostáva z pieskovca. Markušovský skalný hríb je súčasťou prírodnej pamiatky Markušovské steny. Vedie k nemu turistický chodník z obce Markušovce i z obce Matejovce nad Hornádom.
Herliansky gejzír
V obci Herľany v Košickom kraji sa môžu pochváliť unikátnou „fontánou“. Jedná sa o travertínovú kopu na ktorej vyviera minerálny prameň vytvárajúci malé jazierko. Čas erupcie sa predpokladá podľa poslednej známej erupcie a je vypočítavaný v intervale 34-36 hod. Interval výpočtu môže kolísať a niekedy môže byť aj menej ako 34-36 hod. Preto je potrebné orientovať sa časom, ktorý je zverejnený na stránke obce. Herliansky gejzír je prírodný úkaz aktivovaný ľudskou činnosťou, ale jeho samotná činnosť – erupcia je ovplyvňovaná prírodou.
Je aktívny nepretržite od roku 1872, pričom do roku 1903 a v rokoch 1957-2006 bol jediným studeným gejzírom v Európe. Momentálne je okrem neho aktívny ešte studený gejzír v nemeckom Andernachu a ďalšie podobné gejzíry sú na Ukrajine a na Islande. Gejzír bol v roku 1987 vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku a od roku 2002 je na predbežnom zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Slanícky ostrov umenia
V obci Slanica, dnes zatopenej vodami Oravskej priehrady, stál v minulosti na kopci kostol. Aj dnes ešte stojí na svojom pôvodnom mieste, len z tým rozdielom, že z kopca sa stal ostrov uprostred Oravskej priehrady. Ostrov tak dostal názov Slanický ostrov umenia. Na ostrov sa dá dostať loďou. Tamojšia galéria ľudového sochárstva z dreva i kameňa je úžasným estetickým zážitkom.
Slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia Svätého kríža nachádzajúci sa na ostrove bol postavený v rokoch 1766 – 1769 ako baroková kaplnka. Roku 1843 ho klasicisticky prestavali na dvojvežový kostol s biedermaierovskou fasádou na východnej strane a na strane severnej pristavili „zámočnícku” kaplnku. Kostol bol sakrálne používaný do roku 1952. Jeho barokový interiér je uložený v depozitoch Oravskej galérie. V exteriéri je nainštalovaná expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby.
Dreveník
Široko ďaleko niet toľko romantiky ako na Dreveníku. Dreveník je travertínová kopa tvaru stolovej hory v Hornádskej kotline a národná prírodná rezervácia. Územie má rozlohu 1 018 186 m² a je chránené od roku 1925. Táto významná archeologická lokalita ešte aj dnes vydáva svoje tajomstvá so stopami života už od čias neandertálocov. Našli sa tu pozostatky mamuta, pamiatky z mladšej doby kamennej, doby bronzovej i z doby hradištnej. Na jej východnej a západnej strane sú skalné mestá úplne odlišného vzhľadu, podľa ktorého dostali aj svoje, príznačné mená. Vápencové veže na východnom okraji nesú meno „Kamenný raj“ a jedna z najkrajších roklín sa volá „Peklo“. Zo skál sa návštevníkom naskytne krásny pohľad na Spišský hrad. Kamenný raj je aj rajom pre skalolezcov, je tu množstvo skalných veží.
Badínsky prales
Kto by chcel vidieť skutočný ľudskou rukou nedotknutý prales, nemusí hneď cestovať do Amazónie. Stredné Slovensko zastupuje Badínsky prales. Patrí medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Biotop tvorí vzácna človekom len minimálne dotknutá pralesová jedľová bučina. Hlbšie do pralesa je však možné vojsť len v rámci odbornej exkurzie so sprievodcom z Lesov SR, alebo inej vedecko-výskumnej inštitúcie (prípadne ak ste výnimočne významná osobnosť – britskému princovi Charlesovi sa to podarilo, dokonca si z pralesa odniesol i zopár sadeníc mladých stromov.)
Nachádza sa v juhovýchodnej časti Kremnického pohoria 10 km juhozápadne od Banskej Bystrice. Toto územie je chránené od roku 1913, čím sa radí k najdlhšie zákonom chráneným rezerváciám na Slovensku. Pôvodná rozloha bola 20,51 ha, no neskôr bolo územie rozšírené na dnešných 30,70 ha. V roku 1994 získal prales štatút národnej prírodnej rezervácie, pretože je pozostatkom pôvodných prirodzených karpatských lesov. Pralesovitá jedľová bučina s prímesou smreka, javora, jaseňa a bresta je zaujímavá výskytom mohutných jedlí bielych (200 – 400 ročných, najvyššia má výšku 46 m a obvod kmeňa 553 cm) a bukov lesných (obvod kmeňa 496 cm).
Prechádzka v tieni týchto mohutných stromov je nezabudnuteľným zážitkom, málokde máte možnosť vstúpiť do pôvodného prastarého lesa nedotknutého ľudskou činnosťou. Okrem prevzácnej flóry sa v lokalite vyskytujú i rôzne zriedkavé druhy živočíchov, napríklad rys ostrovid, medveď hnedý či vlk dravý.
Mičínske travertíny
Iba kúsok od cesty medzi obcami Dolná Mičiná a Čerín sa nachádza jedinečná prírodná pamiatka – tzv. Mičinské travertíny. Ide o údolnú travertínovú terasu posiatu malými travertínovými kôpkami – krátermi, z ktorých vyteká minerálna voda. Kôpky majú rôzne tvary, možno tu nájsť bochníky, misky, nízke kužele či špecifickú formu – tzv. mičinské pramenitové kopy s previsnutým valom a žliabkovitým odtokom. Niektoré travertínové kôpky neustále rastú – tvorba travertínu v nich stále prebieha. Vďaka vode s vysokým obsahom minerálov majú často zvláštne červenkasté zafarbenie.
Celé územie, na ktorom sa nachádzajú Mičinské travertíny sa nachádza v celku Zvolenskej kotliny, vo výške asi 400 m. n. m. a je viac menej rovinaté. Hlavná časť travertínového ložiska vznikla už v mladšej polovici holocénu, pričom sa v tejto oblasti až do obdobia epiatlantika (4000-1250 pred n. l.) rozprestieral karpatský prales a iba bezprostredné okolie prameňov bolo bez lesov. Našli sa tu aj črepy eneolitickej kanelovanej keramiky. Dnešný súčasný stav územia je už výsledkom pôsobenia prírodných činiteľov.
