Dámy, od dneška si nápady, ktoré vám prídu na um vo vani, radšej zapisujte. Nikdy neviete, kedy ich premeníte na skutočnosť a pomôžete nimi nielen sebe a ostatným ľuďom, ale rovno celej planéte. Nápaditej Slovenke Linde sa to už darí…
Žabokrečanka Linda Štroncerová pôsobila vo fashion odvetví najskôr ako modelka. Kariéru jej odštartovala výhra v súťaži krásy v Ríme. Zadarilo sa jej aj vo filme – účinkovala v snímke slávneho talianskeho režiséra Giacoma Campiottiho. Z Itálie viedli jej pracovné cesty do ďalších krajín ako Grécko, Turecko, Francúzsko až po švajčiarske Alpy, kde sa natrvalo usadila a napokon si ju tam našla aj láska.
Osudový kúpeľ
Ani po príchode dcérky do života sa nevzdala lásky k móde, hoci ju k nej osud napokon nasmeroval iným chodníčkom. „Vždy ma zaujímali starodávne tajomstvá krásy. Čo robila Kleopatra preto, aby bola stále krásna a mladá. Prišla som k dávnemu receptu pridávania mlieka do kúpeľa. Už roky ho praktizujem a moja pleť je vďaka nemu vláčnejšia,“ prekvapuje nás Linda, ktorej by ste len ťažko tipovali skutočný vek. Asi to teda funguje!
Na túto beuty zázračnú rutinu spotrebuje tri litre plnotučného mlieka na jednu vaňu a približne lyžicu medu. Intímne partie s mliekom nemajú žiadny problém. Po kúpeli nasleduje svieža sprcha. Na tvár si zase dáva jogurt. Nevieme, či je to len týmto trikom alebo aj genetikou, no má ju naozaj ako porcelánová bábika. Nuž a vráťme sa k vani. Lebo práve tam skrsol Linde na um nápad, ktorý jej zmenil život. „Mlieko obsahuje veľa vitamínu D a je plné aminokyselín. Kúpala som sa v ňom a pri dotyku na jemnú vláčnu pokožku som si pomyslela, že by som sa do toho mlieka najradšej aj obliekla,“ smeje sa.
Zdanlivo bizarný nápad zakrátko premenila na realitu. „Pustila som sa do výskumu. Zistila som, že s takým patentom už predo mnou prišiel niekto iný v tridsiatych rokoch, no bol neaktívny a neskomercionalizovaný. V päťdesiatych rokoch totiž nastal silný úpadok, keďže daný
textil nahradil umelý. Dopátrala som sa k istému Talianovi, ktorý vylepšil starú receptúru. Následne som oslovila taliansku fabriku, ktorá mi dnes z mlieka vyrába buničinu a ďalej fabriku, ktorá z nej pre môj projekt následne vyrába nite na látky. „Nie som dizajnérka ani návrhárka, doménou je u nás výroba buničiny, nití, a látky na mieru, ktorú je možné spracovať na čokoľvek, čo si manufaktúra či dizajnér zaumieni,“napovedá.
Proces výroby
Oblečenie je vyrábané z odpadového materiálu, ktorý by bol inak vyhodený. Každá mliekareň pri produkcii mlieka získa aj odpad, ktorý sa nedostane do reťazcov. Nemusí to byť len kravské mlieko, môže byť aj z iného zvieťa, nie však rastlinného pôvodu. Len v takom Taliansku vzniká tridsať miliónov ton odpadu mlieka ročne, dokonca mliekarne musia platiť za to, aby od nich niekto tento odpad prišiel vyzdvihnúť. Linda ho vďaka svojmu projektu Duedilatte vracia naspäť do prírody a transformujeme ho na látku. „Mlieko je príliš vzácna surovina na plytvanie, a preto je mojím cieľom zhodnotiť nadprodukciu z agropotravinového reťazca tým, že ju premením na nový zdroj v udržateľnom textilnom sektore. Módny priemysel patrí medzi najviac znečisťujúce na svete,“ poukazuje bývalá modelka, ktorá si svojho času deň čo deň na foteniach prezliekala desiatky kúskov oblečenia.
Teória v praxi
Technológia použitia mlieka na výrobu nití spája princípy obehových ekonomík a environmentálnej udržateľnosti s výrobnými metódami, ktoré majú veľmi nízky vplyv na životné prostredie. Myšlienka premeny mlieka na kvalitnú tkaninu je možná vďaka najmodernejším technikám. Vláknina sa získava prostredníctvom ekologického procesu, ktorý dokáže zhodnotiť priemyselné prebytky z agro-potravinárskeho sektora. Kazeín, ušľachtilý mliečny proteín, je od srvátky, potom izolovaný a denaturovaný. Z toho sa extrahujú aminokyseliny, ktoré sa v kombinácii s inovatívnym spriadacím roztokom na báze viskózy premenia na jedinečné textilné vlákno. Nové vlákno sa následne spriada a výsledná priadza sa premení na tkaninu. Nečistoty v látke z výrobného procesu sa očistia praním bez detergentov a vysušia. Celý proces výroby vlákna trvá približne jeden mesiac.
„Kým na jedno bavlnené tričko spotrebujete okolo 2500 l vody, my na výrobu jedného mliečneho trička potrebujeme 7l mlieka,“ uvádza Linda.
Dotyk ako slasť
Linda nám na stretnutí dala okúsiť látku z mlieka na dotyk. Je jemná, vzdušná, pocitovo by sme ju prirovnali k hodvábu. Je kĺzavá a nekrčí sa. Záleží však, s čím ju kombinujete. Napríklad môže byť v pomere 50 % mlieko a 50 % bavlna. „Priadze môžeme zamiešať s akýmikoľvek prírodnými materiálmi ako hodváb, kašmír, ľan a podobne,“ dopĺňa Linda.
(Biele) more výhod
Linda nám vymenovala celý rad ďalších benefitov lásky z mlieka, o ktorých sme nevedeli: „Dokáže pleť hydratovať, reguluje teplotu tela – či v zime alebo v lete, čo je skvelé na tielka, ale aj napríklad obliečky. Je tiež antialergická, čo je zase výhodou pre medicínu – napríklad výrobu obväzov. Alergici s látkou vytvorenou z mlieka nemajú žiadne problémy. Prešla si desiatkami testov. „Proces zahŕňa sedem krokov, kým z odpadového mlieka vznikne prášok, ktorý obsahuje osemnásť aminokyselín z mlieka, z ktorého je už odstránená laktóza. Prášok dáme naspäť do vody a v tomto kúpeli sa kúpe viskóza.“ Napokon sme sa dozvedeli, že taká látka je aj biologicky rozložiteľná. „Ak má minimálne 90 % mlieka a dali by sme judo zeme, rozloží sa do deväťdesiat dní,“ uisťuje nás Linda. Treba k nej preto pristupovať šetrne. Nepoužívať sušičku a prať na tridsiatke.
Mäkučká pre deti
Kým sa rozprávame o mlieku, z postieľky na nás hľadí Lindina ročná dcérka, oblečená ako inak, v šatách z mlieka. Hoci prioritou fabriky je výroba buničiny, nití a látky, keďže Lina je mamička, a každá mamička chce pre dieťatko to najlepšie, vytvorila kolekciu detského oblečenia od 0 do 24 mesiacov, z prírodnej mliečnej látky, mäkkej na dotyk, ktorá nedráždi detskú pokožku.
Aj kávu a ryžu si môžete časom obliecť
Okrem mliečneho vlákna vyrába Lindin projekt aj ryžové či kávové vlákno. Vysvetlila nám rozdiel vo využití: „Ryža je napríklad ideálna na výrobu plienok, lebo má absorpčnú schopnosť. Ak dáte utopený mobil do vody, vytiahne ju z neho a zachráni vám zariadenie.
Kávové vlákno je zase ideálne použiť na športové oblečenie. Aktivuje mikrocirkuláciu na nohách. Takisto ho získavame z odpadovej kávy použitej v kávovaroch.“
Odkaz smerom k prírode
Za celým nápadom vo vani sa skrývala Lindina vnútorná motivácia. „V roku 2020 mi tragicky zahynula mamina a ja som v zapätí pocítila silnú túžbu niečo po sebe zanechať. Po každej prechádzke z hôr som sa kúpavala v mlieku s medom a meditovala, pýtala sa nebies, čo by som po sebe mohla zanechať a zvyšok príbehu už poznáte. Čím viac umelých vlákien vyprodukujeme, tým väčší odpad na zemi vzniká. A tak tvorím z odpadu niečo, čo sa dá opäť používať, tak aby príroda dokázala zniesť ťarchu odpadu, ktorý je dnes produkovaný v textilnom priemysle a nielen tam…“
