Sú aj vaše deti kvôli chorobám prakticky stále doma? Ako sa z toho nezblázniť a udržať si pritom vzťah nám poradila psychologička Zuzana Ondrušová.
Kde je podľa vás v kolotoči chorôb miesto partnera, ktorý naďalej chodí do práce a zabezpečuje finančný chod rodiny. Ako môže svojej polovičke doma pomôcť z psychologického hľadiska?
Myslím, že najväčšia pomoc je netváriť sa, že jeden rodič celý deň pracoval a zarábal peniaze a druhý rodič celý deň doma s dieťaťom oddychoval. To je mýtus a okrem toho dosť ponižujúci. Keď sa rodičia doma stretnú, mali by odznieť otázky „Čo môžem teraz pre teba urobiť?“ alebo „Čo dnes poobede potrebuješ?“ Odtiaľ sa odvíja všetko ďalšie, od otvorenej komunikácie. Spoločný čas by mal byť aj spoločne rozvrhnutý, lebo obaja rodičia potrebujú chvíľku pre starostlivosť o seba, spoločný čas a potom aj vykonanie spoločných povinností. Starostlivosť o spoločnú domácnosť a v nej o spoločné dieťa nie je záležitosťou len jedného z rodičov. Rodičovi, ktorý je dlhší čas doma s dieťaťom môže prospieť napríklad aj jeden deň mimo domácnosť alebo bez dieťaťa či detí, taký „dnes nič nemusím“ deň, občas nejaká obľúbená aktivita, či stretnutie s priateľmi.
Samostatnou kapitolou sú rodičia samoživitelia, pri ktorých sú detské choroby často spojené s bojom o prežitie rodiny. Kde môžu nabrať psychickú silu všetko zvládnuť?
Situácie je podstatne komplikovanejšia z dôvodu existenčného ohrozenia rodiny, no striktne z hľadiska udržania psychickej sily v tejto situácii platí podobný postup, ako spomíname vyššie – dobrá starostlivosť o seba vždy a všade, kde sa dá, požiadanie a prijatie pomoci, rešpekt k vlastným hraniciam a prioritizovanie aktivít. Prosto dobíjať si baterku všade, kde to čo i len trochu ide.
Mnohé partnerstvá pod ťarchou chorôb tiež trpia a rodičia smerujú skôr od seba ako k sebe. Môže psychológ poskytnúť pomoc aj v takýchto prípadoch? Ako?
Samozrejme, pomoc často spočíva v sprostredkovaní otvorenejšej komunikácie a vzájomného porozumenia, nakoľko keď sú rodičia vyčerpaní, môže sa stať, že cez vlastné potreby nepočujú potreby toho druhého a teda namiesto približovania sa od seba vzďaľujú. To sa počas života deje každému z nás, špeciálne so stúpajúcou záťažou. Kľúčom je nie len vôľa počúvať sa, ale aj chuť navzájom si rozumieť a hľadať spoločné riešenia. Práve tretia strana (ideálne nestranná) môže ponúknuť cenné vhľady a riešenia, ktoré rodičia v danej situácii nemusia vidieť.
Ďakujeme za rady!
