Situácia, akú sme si pred pár rokmi nevedeli ani len prestaviť je tu. Chudoba – neradostný fenomén, postihuje čoraz viac Slovákov.
Autor Viera Maslejová
„Keď mi je zle, tak svoje myšlienky „vypľujem“ na instagram a na facebook,“ hovorí Marcela Izakovičová z Trnavy, ktorá naplno a pred celým svetom odhaľuje svoju boľavú dušu, svoje psychické ochorenie. Nemá problém ani zverejniť, že „démoni“ v jej hlave ju nútili rezať sa, zoškrabávať kožu nožom z vlastného tela.
Už zopár rokov pracuje Šárka, pôvodom Češka, v Iraku ako koordinátorka projektov Slovenskej katolíckej charity. Bdie nad jedným z najdôležitejších projektov – nad projektom na vybudovanie studní v severnom Iraku. Doteraz tu postavili pätnásť studní, dve ďalšie stavajú. Mladá žena našla svoj domov v nebezpečnom regióne a Kurdi ju prijali za svoju, stala sa jezídkou. „Už dlhšie som sledovala činnosť Slovenskej katolíckej charity, veľmi ma oslovila ich pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú. Považovala som ju za zmysluplnú, a preto som sa nakontaktovala na manažéra a keď mi povedal, že sa chystajú do severného Kurdistanu, dohodli sme sa na spolupráci,“ opisuje, ako to celé vzniklo. Dodáva…
Patrí medzi prvé barberky na Slovensku – teda ženy, ktoré holia, upravujú brady a strihajú vlasy mužom. Ako sa Radka Štefániková dostala do tohto mužského sveta? A o čom vlastne klebetí s mužmi, keď o kabelkách to určite nie je? Prezradila tiež, z ktorého barberského úkonu majú muži strach. Barberstvo nevyštudovala, nevyučila sa tejto profesii. V čase, keď chodila do školy, sa tento odbor u nás ešte nevyučoval. Radka sa vyučila klasickému kaderníctvu – teda úprave vlasov u žien, najprv v Žiline a potom v Púchove. No, keď už nastúpila ako vyučená kaderníčka, okrem žien strihala aj mužov. A pánske holičstvo sa jej zapáčilo. Začala si na internete, na yuotube pozerať postupy,…
Nádhernými vlasmi už na prvý pohľad zaujme každého. Nestarnúca herecká diva Zuzana Kocúriková, členka Činohry SND, je dlhé roky verná jednému účesu, ktorý jej však mimoriadne pristane. Boli sme okrem iného zvedaví, čo si s „korunou ženskej krásy“ zažila. Ste známa svojím účesom – cestička uprostred hlavy a dlhé husté rovné vlasy. Ako to vzniklo, odkedy nosíte tento účes, inšpirovali ste sa niekým? Nie, neinšpirovala som sa nikým. Tento účes nosím od mala, ani neviem, koľko som mala vtedy rokov. Len jedenkrát za celý môj dlhý život som mala vlasy ostrihané na ježka. Bolo to vtedy, keď som sa dávala v škole…
Do Diagnostického centra prichádza mladý pár z juhu Slovenska a v náručí nesú 10-mesačné dieťatko Vanesku. Terapeutka Vojtovej metódy Zuzka Komárová víta rodinku ako starých známych. Do ADELI totiž prvýkrát prišli, už keď bábätko malo jeden mesiac a odvtedy sem chodia pravidelne. Ľavá Vaneskina rúčka bola poškodená pri komplikovanom pôrode a títo rodičia urobili dobre, lebo hneď od začiatku začali s dcérkou cvičiť. Neokladali to na „potom“. Pôrodné zranenia nemusia byť badateľné, ale pre vývin dieťaťa sú určujúce. Napríklad zlomenina kľúčnej kosti alebo krvácanie do svalu kývača hlavy, spôsobuje stuhnutie svalu, nepohyblivosť a stočenie hlavičky. Následkom môže byť, že bábätko dokáže…
SVETIELKO NÁDEJE je občianske združenie zamerané na pomoc deťom a mladistvým s onkologickým alebo iným vážnym ochorením a ich rodinám. Od svojho vzniku v roku 2002 pomohli viac ako osemsto deťom. S MUDr. Pavlom Bicianom, lekárom detskej onkológie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici a zakladateľom a predsedom združenia, hovoríme o tom, čo všetko zvládli urobiť za dve desaťročia. Keď ochorie dieťa a zvlášť, keď mu lekári zistia závažnú diagnózu, rodičom sa zrúti celý svet. Je iste náročné komunikovať s rodičmi v čase, keď sa musia popasovať s takouto situáciou, alebo reagujete ako profesionál? Oznamovať zlé správy je veľmi ťažké. Dlhoročná prax ma naučila, ako v týchto situáciách…
Martin Buzalka je dvadsaťšesťročný mladý muž, ktorý sa narodil s Downovým syndrómom. V dvoch rokoch sa mu rapídne zhoršil zrak a už ako malé dieťa musel nosiť veľmi silné dioptrie do diaľky – mínus sedem a pol na jednom oku a mínus šesť a pol na druhom. Celé roky sa trápil, aby dobre videl. Dnes je však „frajer“, okuliare nepotrebuje. „Kontaktoval nás pán doktor Veselý. Videl totiž Martina v jednej relácii v televízii, ako si hľadá prácu. Ponúkol nám, že Martinovi zoperuje oči, a to bezplatne, aby si ľahšie našiel robotu. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, keď sa nám ozval. Musela som to chvíľu spracúvať,“…
Známy liečebný ústav Marína v Kováčovej už vyše štyridsaťšesť rokov poskytuje liečbu pre deti. V roku 2019 otvorili ďalšiu kapitolu svojej histórie – do života uviedli novú prevádzku – Špecializovanú detskú rehabilitačnú nemocnicu. S primárkou MUDr. Katarínou Recabarrenovou, ktorá je zároveň aj odborným garantom nemocnice, sme sa porozprávali viac o špecifickom liečebnom zariadení.
Toto manželstvo vydržalo už štyridsaťdeväť rokov a okrem iného je zaujímavé aj tým, že sa v ňom snúbia dve rozdielne kultúry. Spisovateľka, prekladateľka a literárna historička Eva Maliti Fraňová sa ešte ako študentka Moskovskej štátnej univerzity, vo vtedajšom Sovietskom zväze, zaľúbila do tmavovlasého, temperamentného, príťažlivého Alana z Kaukazu, presnejšie zo Severného Osetska-Alanie. Evku, študentku Strednej všeobecnovzdelávacej školy Jura Hronca v Bratislave, nadchýnala slovenská kultúra a folklór. Ovplyvnili ju filmy Martina Ťapáka Rok na dedine, Balada o Vojtovej Maríne, Kubo i Nevesta hôľ. Vrúcny vzťah k folklóru, ktorý mestské dievča spoznávalo práve z filmov, vychádzal aj z toho, že Evini rodičia boli filmári. V päťdesiatych rokoch, ešte v úlohe…
